Problematika digitalizácie svetového kultúrneho, a zvlášť dokumentárneho dedičstva sa na začiatku tretieho tisícročia stáva neobyčajne frekventovanou a aktuálnou nielen v jej masívnom prieniku do príslušných ťažiskových programov celosvetových, resp. celoeurópskych organizácií a inštitúcií (UNESCO, IFLA, ICA, FID, ECPA, atď.), ale aj stratégie rozvojových programov technologicky vyspelých národných knižníc, archívov, múzeí, galérií a vôbec všetkých významných dokumentačných pracovísk zameraných na získavanie, archivovanie, ochranu, sprístupňovanie, vedecké a spoločenské využívanie najrôznejších typov dokumentov.
Ak máme dnes zodpovedne, kompetentne, a predovšetkým reálne hovoriť o digitalizačných projektoch v rámci programu Pamäť Slovenska nemôžeme obísť programové tézy, zámery, východiská a ciele jednak integrujúcich a nesporne aj inšpirujúcich celosvetových programov, predovšetkým Pamäte sveta, jednak situáciu a stav riešenia tejto problematiky vo vyspelých krajinách Európy či sveta, a zároveň výsledky práce našich kolegov v príslušných inštitúciách, na profesionálnych odborných a vedeckých pracoviskách okolitých krajín, pre ktoré je slovenské kultúrne a dokumentárne dedičstvo z hľadiska jeho politicko-kultúrnej genézy i osudmi prirodzenou a významnou súčasťou dotvárajúcou a doplňujúcou profil i mozaiku množstva cenných historických fondov a zbierok vznikajúcich po stáročia predovšetkým v stredoeurópskom kultúrnom prostredí.
Je preto zrejmé, že definovať východiská, stratégie a koncepcie projektov Pamäte Slovenska nemožno samoúčelne a autonómne, ale v širšom kontexte európskych i celosvetových programov, ktoré samotné pomerne výrazne akcentujú kľúčové aspekty národných kultúr , národné i regionálne špecifiká, i kultúru minorít v ich najrôznejších prejavoch a záujmoch.
Možno to veľmi dobre dokumentovať i konkrétne ilustrovať na programových materiáloch UNESCO týkajúcich sa už spomínaného programu Pamäť sveta, kde sa už pri počiatočnom formulovaní programových téz a úloh jednotlivých členských krajín definovali aj nasledovné nevyhnutné potreby a úlohy:
- iniciovanie komplexu činností a aktivít smerujúcich k pasportizácii a záchrane ohrozeného národného dokumentárneho dedičstva - v prípade Slovenskej republiky i dedičstva slovenskej proveniencie v zahraničí
UNESCO už v priebehu druhej polovice 90-tych rokov iniciovalo úlohy zapájajúce aktívne celé spektrum inštitúcií rezortu kultúry - knižnice, múzeá, galérie, cirkvi i sieť archívov, ktorých cieľom bola inventarizácia ohrozených historických knižníc, zbierok historických tlačí a vzácnych pamiatok knižnej kultúry (kódexov a prvotlačí), inventarizácia vzácnych archívnych fondov a zbierok, súpisy súborov špeciálnych dokumentov (máp, plánov, grafiky, fotografií), i raritných audiovizuálií na historických materiáloch a nosičoch vyžadujúcich v záujme ochrany a zachovania pre budúce generácie prepis na moderné médiá.
Slovenská národná knižnica poverená gesciou nad oblasťou knižničných dokumentov a pamiatok knižnej kultúry iniciovala v roku 1996 v rámci doporučení UNESCO a IFLA široký dotazníkový prieskum, ktorého základným cieľom bola tvorba východiskovej informačnej bázy dát o najvýznamnejších dokumentoch a pamiatkach z tejto oblasti, ktoré by mohli byť potenciálnym námetom na projekty digitalizácie i prípadné nominácie na zápisy do zoznamu vzácneho a ohrozeného dokumentárneho dedičstva. Materiál obsahujúci zásady a kritériá výberu bol adresovaný takmer 300 slovenským inštitúciám - knižniciam, archívom múzeám, galériám, príslušným spoločenskovedným ústavom Slovenskej akadémie vied, fakultám vysokých škol i cirkvám. Aj napriek tomu, že sa táto akcia nestretla s všeobecnou podporou možno ju hodnotiť ako dobrú a rozsiahlu informačnú kampaň pre program Pamäť sveta i Pamäť Slovenska. Rezultovali z nej aj významné námety a podnety na konkrétne projekty digitalizácie vzácnych dokumentov najrôznejšieho obsahu a typov.
*Výberovým kritériám sa od začiatku v rámci programu Pamäť sveta venovala značná pozornosť. Boli stanovené základné, ťažiskové a univerzálne kritériá, ktoré je možné v detailoch špecifikovať na národné, regionálne podmienky i osobité podmienky, priority a potreby jednotlivých inštitúcií. Zvýrazňoval a doporučoval sa prvok vzájomnej kombinácie a prieniku viacerých kritérií, prvok optimálnej aplikovateľnosti v podmienkach príslušných správcov a vlastníkov dokumentárneho dedičstva, ďalej prvok kultúrno-historickej a pramennej hodnoty bez ohľadu na vek, resp. starobylosť dokumentov a aspekt nenahraditeľnosti dokumentov. Podrobnejšie boli rozpracované aj kritériá uplatňujúce hľadiská potrieb vedy a výskumu, kontextuálnosti, formy a fyzickej podstaty, ochrany a rizík poškodenia dokumentov, metódy vertikálneho výberu (chronologické) a horizontálneho výberu (tematické a typologické aspekty). Rozdiskutované a prijaté boli aj základné výberové kritériá pre dokumentárne dedičstvo určené na zápisy do svetových zoznamov UNESCO, ktoré možno prirodzene aplikovať aj v národných podmienkach. Sumarizácia a systém výberových kritérií je zároveň aj dobrým praktickým i metodologickým východiskom k odpovediam na otázky "Čo je pamäťou Slovenska ?", resp. "Čo tvorí Pamäť Slovenska"?. V podstate tu sú ukryté aj odpovede na otázku " Čo digitalizovať ?" a v akých rozsahoch.
Dôsledným a komplexným uplatnením týchto výberových kritérií možno dospieť aj k základným tézam vymedzujúcim, resp definujúcim pojem, profil, charakter a štruktúru slovenského kultúrneho a dokumentárneho dedičstva doma i v zahraničí z aspektov programu Pamäť Slovenska v prirodzených väzbách na program UNESCO Pamäť sveta.
Možno konštatovať, že "Pamäť Slovenska" tvorí :
Pod pojmom "Pamäť Slovenska" možno teda chápať súbor historických dokumentov všetkých typov, foriem a obsahu, dôležitých a významných pre ucelené poznanie komplexného historického, politického, kultúrneho, a vôbec civilizačného vývoja na území Slovenska, zvlášť národného, politického, kultúrneho a sociálneho vývoja Slovákov a významných slovenských osobností pôsobiacich doma, alebo vo svete. Tento súbor dokumentov možno nazvať aj pramenným a dokumentačným tezaurom Pamäte Slovenska, kde by mali patriť (bez hierarchie dôležitosti):
Na základe uvedených téz možno definovať niekoľko ďalších dôležitých faktorov, systémových väzieb a potrieb. Sú to:
Pri uplatnení hľadiska typológie dokumentov i určitého tematického výberu by mohlo byť zameranie a štruktúra digitálnych dokumentačných edícií Pamäte Slovenska nasledovná . Je to však len pokus, východiskový námet na diskusiu, ktorého podobu i charakter zamerania možno meniť i dopĺňať:
Je to však len pokus o základný náčrt ideálnej situácie. Úplne iná je reálna situácia i bilancia toho, čo sa vykonalo, čo je hotové, čo je rozpracované a čo je možné možné plánovať dnes, alebo v najbližšej budúcnosti.
V novembri roku 1996 využila Slovenská národná knižnica, v rámci medzinárodného podujatia k problematike digitalizácie rukopisov a vzácnych tlačí, konaného na pôde Národní knihovny v Prahe pod patronátom UNESCO, možnosť realizácie digitálneho faksimile vzácnej prvotlače z jej fondov - Uhorskej kroniky Jána z Turca (Johannes de Thurocz: Chronica Hungarorum) považovanej za najrozsiahlejšie uhorské kronikárske dielo 15. storočia. Dielo mapujúce uhorské dejiny od najstarších čias až do dobytia Viedne kráľom Matejom Korvínom roku 1487 vyšlo poprvýkrát v Brne už v roku 1488. Stalo sa známym predovšetkým výskytom mena Slováčko (Zlowachko - jeden z veliteľov ozbrojených bratríckych družín, ale aj slovenských pomenovaní niektorých lokalít). V zbierke prvotlačí SNK sa okrem neho nachádzalo aj druhé , augsburgské vydanie z roku 1488 s početnými kolorovanými drevorezmi . Toto sa stalo predmetom digitalizácie. Súčasťou jeho základného spracovania vo forma CD-ROM je popri kompletnej obrazovej dokumentácií zrealizovanej spoločnosťou Albertina icome (priamou digitalizáciou kamerou Kodak DCS 460) aj textová časť obsahujúca základné bibliografické údaje o dokumente, biografiu Jána z Turca a základnú anotáciu ku vzniku a obsahu diela. Kvalitná používateľská verzia tak prostredníctvom aplikácie softwarového systému Winifret spoločnosti Albertina icome umožňuje detailný prístup ku všetkým častiam dokumentu, vrátane väzby.
V roku 1995 SNK v Martine iniciovala na pôde Slovenského národného archívu v Bratislave aj pomerne široko koncipovaný projekt digitalizácie stredovekých iluminovaných kódexov Knižnice Bratislavskej kapituly, najcennejšieho a najrozsiahlejšieho kódexového súboru zachovaného na území Slovenska, ktorého záber bol postupne zúžený na skupinu piatich antifonárov (Bratislavský antifonár I, IIab, III, IV, V). Z nich umeleckou úrovňou i kultúrno-historickou hodnotou vyniká Bratislavský antifonár II (tzv. Hanov kódex), dvojzväzkový pergamenový klenot, predstavujúci jednu z najkrajších pamiatok knižnej kultúry stredovekej Bratislavy. V roku 1996 sa začali práce na jeho analytickom spracovaní , v roku 1997 bol spolu so súborom ostatných stredovekých hudobných iluminovaných pamiatok bratislavskej proveniencie zaradený rozhodnutím medzinárodného poradného výboru pre program Pamäť sveta UNESCO do elitného zoznamu vzácneho dokumentárneho dedičstva sveta - Registra Pamäte sveta (Memory of the World Register). Digitalizáciu dokumentu zrealizovala začiatkom roka 2000 spoločnosť AiP Beroun, ktorá bola aj technickým realizátorom diela oficiálne vydaného v roku 2001 Slovenskou národnou knižnicou v Martine. Bratislavský antifonár II (Hanov kódex) sa stal základným , pilotným projektom už spomenutej slovenskej digitálnej edície vzácnych stredovekých rukopisov nazvanej príznačne Memoria Slovaciae - medii aevi manuscripta.
V roku 2001 zrealizovala spoločnosť AiP Beroun aj digitalizáciu Bratislavského antifonára I, ktorého oficiálne vydanie v podobe CD-ROM možno očakávať na jeseň tohto roka. Garantom i vydavateľom diela bude rovnako ako v prvom prípade Slovenská národná knižnica v Martine, ktorá hodlá v budúcom roku rozšíriť digitálnu sériu bratislavských kódexov aj spracovaním a vydaním Bratislavského antifonára III. Možno predpokladať, že do roku 2004, resp. 2005 sa splní záväzok SR voči UNESCO v digitálnom vydaní kompletnej série bratislavských antifonárov. Pokiaľ ide o ďalšie stredoveké rukopisné pamiatky slovenskej proveniencie, resp. so vzťahom k Slovensku sú k dispozícii aj ďalšie námety. Do úvahy prichádza digitalizácia Nitrianskeho kódexu, i niektorých diel bývalej stredovekej levočskej knižnice uloženej od konca 18. storočia v sedmohradskej Alba Iulii (Bibliotheca Batthyaneum), predovšetkým bratislavských misálov a tzv. Justiniánovho kódexu, ktoré by sa mali dostať na územie Slovenska v rámci prípravy rozsiahlej reprezentačnej expozície "Gotika na Slovensku" konanej v roku 2003 pod gesciou Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
Druhým slovenským projektom zaradeným v roku 1997 rovnako do Registra Pamäte sveta UNESCO je iniciatíva Univerzitnej knižnice v Bratislave, ktorej cieľom je digitalizácia arabských , perzských a tureckých rukopisov, ktoré boli súčasťou knižnice Safveta bega Bašagiča zo Sarajeva. V návrhu digitalizačného projektu sa uvažovalo s niekoľkými alternatívami (kompletná digitalizácia jedného diela, digitalizácia vybraných dokumentov podľa stanovených kritérií, kompletná digitalizácia súboru dokumentov, digitalizácia titulných a záverečných strán s bibliografickým popisom).Z poverenia Slovenského výboru pre program UNESCO Pamäť sveta a Sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR zorganizovala v roku 2000 Slovenská národná knižnica v Martine ďalšiu iniciatívu, ktorá bola jednak reakciou na oficiálnu výzvu a žiadosť UNESCO (list zástupcu generálneho riaditeľa UNESCO pána Henrikasa Yushkiavitshusa o potrebe iniciovať nové projekty v rámci programu Pamäť sveta), jednak oficiálnym krokom k ďalšej príprave nových projektov digitalizácie a prezentácie významných pamiatok z oblasti kultúrneho a dokumentárneho dedičstva Slovenska v národnom i medzinárodnom kontexte. Ďalším cieľom bolo aj vytvorenie dôstojného základu pre tvorbu Národného registra Pamäte Slovenska ako reprezentačnej pramennej bázy dokumentov ilustrujúcich komplexne všetky významné obdobia našich národných dejín, kultúry a umenia. Odozva našich najvýznamnejších zbierkových a dokumentačných pracovísk i centier vedy a výskumu bola primeraná a priniesla niekoľko významných podnetov. Možno ich zhrnúť v nasledovnom prehľade, ktorý bezprostredne odráža stanoviská a názory vedeckej komunity, jej intelektuálneho i technického potenciálu , špecializovaných odborníkov i vedenia inštitúcií, ktoré sú vlastníkmi resp. správcami príslušných dokumentov:
Slovenská národná knižnica v Martine
Hodlá perspektívne digitalizovať najcennejšie dokumenty zo svojích fondov z zbierok a to charakteru pamiatok knižnej kultúry (prvotlače a vzácne tlače), archívnych dokumentov (rukopisných a hudobných diel) i z oblasti špeciálnych dokumentov (historická grafika, fotografie, fonografické valce a pod.). Konkrétnu podobu momentálne nadobúda projekt virtuálnej knižnice Slovenska, ktorého prvou tematickou dokumentačnou sériou sprístupnenou širokej verejnosti na INTERNETE budú fotodokumentácie významných slovenských osobností. Pracuje sa aj na projekte, ktorého cieľom bude prezentácia historických vedút a fotografií slovenských miest a významných lokalít z fondov a zbierok knižnice,archívu a literárneho múzea.
Ako samostatné projekty, ktoré vo svojej podstate môžu svojím charakterom a významom mať aj formu medzinárodných počinov sa javí multimediálne spracovanie a vydanie hudobnej pozostalosti Bélu Bartóka (Archív slovenských ľudových piesní s audio dokumentáciou na fonografických valcoch; perspektívny projekt JESSENIUS, ktorý sme sa snažili zakomponovať aj do česko-slovenských medzivládných kultúrných úloh na najbližšie dva roky).
Pre úplnosť možno spomenúť aj heraldicko-genealogický projekt digitalizácie, interdisciplinárneho spracovania a elektronického vydania vzácnej Bratislavskej zbierky armálesov, ktorej rozsah a provenienčný záber je minimálne stredoeurópsky.
Sekcia verejnej správy - Odbor archívnictva a spisovej služby Ministerstva vnútra SR a
Slovenský národný archív v Bratislave
SNA navrhol do programu digitalizácie ďalšie kódexy z Knižnice Bratislavskej kapituly. Pre ilustráciu ide o:
Sekcia verejnej správy - Odbor archívnictva a spisovej služby Ministerstva vnútra SR
a Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici
Navrhujú digitalizáciu zbierky banských máp a plánov. Súbor tvoria mapy a plány od polovice 15. storočia do súčasnosti s počtom takmer 50 000 kusov. Obsahujú doklady mnohých unikátnych riešení banských i vodných diel i pramene a dokumenty z obdobia činnosti a pôsobenia Banskej akadémie - prvej vysokej školy tohto typu na svete. Sú tu aj mapy iných mimoslovenských území a lokalít (Sedmohradsko, Slovinsko, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Nemecko), ktorých autormi boli mnohé európske osobnosti vedy a techniky (Mikovíni, Hell,...). Z tohto dôvodu sú predmetom častého používania pri výskumoch významných súčasných zahraničných bádateľov čo prirodzene ohrozuje ich fyzický stav a zachovalosť. Digitalizácia by bola významným a efektívnym riešením.
Ústredný archív SAV v Bratislave
Toto pracovisko navrhlo komplexnú dokumentáciu k stavbe Astronomickéoho observatória na Lomnickom štíte z roku 1958, ako najvyššie položenej stredoeurópskej stavby významného slovenského architekta Ladislava Beistzera. Ide o uzavretý archívny fond obsahujúci plány i fotodokumentáciu.
Slovenská národná galéria v Bratislave
Po analýze fondov Archívu výtvarného umenia SNG a Knižnice SNG nenominovali konkrétny projekt, ale vyjadrili ochotu participovať a v budúcnosti aktívne priamo spolupracovať so Slovenským komitétom pre program Pamäť sveta.
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra v Bratislave
Do reprezentačnej pramennej bázy dokumentov pre tvorbu národného registra Pamäte Slovenska navrhli zaradiť nasledovné tri dokumenty:
Ústav hudobnej vedy SAV v Bratislave.
Upravuje mimoriadne vzácne etnomuzikologické fondy tradičnej slovenskej hudobnej a ľudovej kultúry . Pracovisko malo údajne už v 60-tych rokoch vypracované vedecké metódy digitálnej evidencie a analýzy piesňových zápisov čo v rámci využitia dostupnej počítačovej techniky aj uplatnilo. Časť zvukového archívu majú už prepísanú na digitálnych nosičoch a realizujú ich prepis na CD-ROM nosiče. Naliehavou úlohou je digitalizácia a tým aj záchrana videozáznamov vo formáte U-matic. Personálne ani finančné zdroje na digitalizačné práce nemajú. Ide o:
Slovenský filmový ústav v Bratislave
Zaslal vyplnený formulár 1. a 2. zostavy filmovej pamäte z rokov 1994 a 1995 vyžiadaný a zaslaný pre potreby UNESCO, kde nejde o historické filmové dokumenty, ale hrané filmy (Kapitán Dabač, Záhrada, Zbojník Jurko, Papierové hlavy). Je tu však možnosť konzultovať problematiku Pamäte Slovenska v tejto oblasti s filmovými historikmi, resp. znalcami dejín slovenského dokumentárneho filmu.
Slovenský rozhlas v Bratislave
Toto pracovisko ponúka zaradiť do Pamäte Slovenska významné zvukové dokumenty - hudobné i slovesné (napr. prvú zachovanú nahrávku Suchoňovej opery Krútňava, záznamy z vystúpení významných osobností domácich aj zahraničných)
K tomu, aby uvedené projekty a ambície uvedených inštitúcií našli aj reálny hmatateľný tvar v realizovaných výstupoch je práve teraz nesmierne dôležité zhodnotiť a pomenovať stav reálnych domácich technických možností, možností kooperácie so zahraničím a využívania foriem technologickej pomoci rozvinutých firiem a špecializovaných spoločností.
Nevyhnutnosťou bude aj mobilizácia ľudských zdrojov - odborných a vedeckých garantov, gestorov a potencionálnych riešiteľov a to nielen horeuvedených projektov.
Ťažiskovým problémom zostáva aj riešenie možných zdrojov financovania týchto projektov doma a v zahraničí, i vytvorenie mechanizmu ich zhodnocovania ako vedecko-informačného fenoménu i kultúrneho a obchodného artikla spojeného s vedeckým a kultúrnospoločenským rozvojom.
Kľúčovým nesporne zostáva aj široké celospoločenské využitie projektov pre oblasť vedy a výskumu, vzdelávania a osvety, medzinárodnej výmeny dokumentov i modernej prezentácie slovenskej kultúry, umenia a histórie v domácich, európskych i svetových kontextoch.
Spracoval: PhDr. Ľubomír Jankovič, CSc. Martin, máj 2002
