Dnes je Ĺ tvrtok 21.02.2019, meniny má Eleonora

VELKOSŤ PÍSMA A A A

Bašagičova zbierka

Program UNESCO Pamäť sveta a "Bašagićova zbierka islamských textov" z fondov Univerzitnej knižnice v Bratislave

Svetové dokumentárne dedičstvo odráža rôznorodosť národov, kultúr, ľudí, jazykov. Je zrkadlom svetovej civilizácie a jej pamäťou. Táto pamäť je však krehká, zraniteľná a dennodenne ohrozovaná. V dôsledku prírodných, ale bohužiaľ aj človekom spôsobených pohrôm sa každým dňom nenávratne strácajú jedinečné doklady histórie sveta, jeho kultúry, umenia, vedy a poznania. V celosvetovom meradle množstvo dokumentov doslova zaniká v dôsledku prirodzeného starnutia, negatívnych vplyvov prostredia, prírodných katastrof i vojen, fyzického opotrebovania, ale aj nedostatočných podmienok uloženia, ochrany a konzervovania.

Vychádzajúc zo základných princípov svojho poslania a uvedomujúc si zodpovednosť za stav v oblasti svetového dokumentárneho dedičstva, veď UNESCO je jedinou organizáciou OSN, ktorá sa zaoberá kultúrou, schválilo UNESCO na svojej 27. Generálnej konferencii v roku 1993 celosvetový program Pamäť sveta, ktorého hlavnými cieľmi sú: zavedenie nového prístupu k záchrane, uchovaniu, rekonštrukcii, ochrane a spracovaniu ohrozeného svetového dokumentárneho dedičstva, zabezpečenie optimálnych podmienok bezpečnosti, konzervovania a reštaurovania, uľahčenie jeho sprístupňovania, zavádzanie moderných digitálnych technológií, spracovávanie a sprístupňovanie na médiách najvyššej kvality.
Za tých pár rokov existencie tohto programu už UNESCO dosiahlo mnohé konkrétne úspechy. Zároveň začalo budovať zoznam najvýznamnejších a najvzácnejších dokumentov sveta, tzv. register Pamäť sveta.
Orgánom, ktorý monitoruje vykonávanie programu, riadi jeho plánovanie a implementáciu je Medzinárodný poradný výbor. MPV je zároveň arbitrom, ktorý rozhoduje o tom, či dokumenty nominované jednotlivými členskými štátmi zodpovedajú kritériám, ktoré si UNESCO pre tento program stanovilo, a to je mimoriadnosť formy alebo štýlu, výnimočná kultúrna, spoločenská a duchovná hodnota diela, ktorá siaha ďaleko za rámec národnej kultúry, dôležitosť témy a dielom postihnutého času a miesta, integrita a unikátnosť, vplyv na svetové dejiny.
Medzinárodný poradný výbor sa v dňoch 29.09. - 01.10.1997 zišiel v Taškene, v Uzbeckej republike, na svojom treťom zasadnutí, na ktorom prerokoval a posúdil nominácie z 33 členských štátov. Medzi tými, ktoré prešli hustým sitom bola aj "Bašagićova zbierka islamských rukopisov" z fondov Univerzitnej knižnice - Národného knižničného centra.
Sekretariát UNESCO informoval o tejto skutočnosti Univerzitnú knižnicu blahoprajným listom, v ktorom zdôraznil, že toto ocenenie odráža mimoriadnu hodnotu zbierky, jej výzvou na jej ochranu na prospech celého ľudstva a zároveň poskytuje vynikajúcu príležitosť pritiahnuť pozornosť čo najširšej verejnosti k tejto zbierke, ale v širšom meradle aj k dôležitosti kolektívnej pamäte a k potrebe jej záchrany pre budúce pokolenia.
Ako doplnenie tejto informácie treba dodať, že register Pamäte sveta má pre UNESCO v oblasti vzácnych dokumentov rovnakú hodnotu ako zoznam Svetového kultúrneho dedičstva v oblasti kultúrnych a prírodných pamiatok.
Bašagićovu zbierku - tento výnimočný súbor islamských pamiatok knižnej kultúry - získala Univerzitná knižnica do svojich fondov roku 1924 kúpou od známeho bosnianskeho literáta, vedca a zberateľa Dr. Safveta bega Bašagića, po ktorom dostala zbierka aj názov.
Basagićova zbierka má viacrozmerný charakter a výrazne dokumentuje nielen zberateľove široké záujmy, ale predovšetkým slovesnú kultúru Bosny, jej históriu, tureckú štátnu správu a náboženskú situáciu v 16. - 19. storočí. Celá zbierka svojim významom a unikátnosťou však ďaleko presahuje rámec Bosny, pretože obsahuje základné diela stredovekej islamskej vedeckej a krásnej literatúry. Ide napríklad o unikátny rukopis Logiky od islamského aristotelika al-Fárábího (950 n.l.), ktorý je najkompaktnejším odpisom prác tohto uznávaného mohamedánskeho filozofa na svete alebo doposiaľ najväčšiu známu zbierku štvorverší od slávneho perzského básnika Omara Chajjáma.
Zbierka dnes tvorí v Univerzitnej knižnici samostatný fond, ktorý obsahuje 598 rukopisných diel v 284 zväzkoch. Z toho je 393 arabských, 117 tureckých a 88 perzských prác. Tlačených kníh je 365 zväzkov a tie obsahujú 496 diel: 145 arabských, 338 tureckých a 8 perzských. Celá je odborne spracovaná a reštaurovaná. Väčšiu časť rukopisov spracoval už sám Bašagić. Neskôr bol jeho katalóg preskúmaný a doplnený ďalšími odborníkmi.
Fond tematicky obsahuje predovšetkým diela k náboženským vedám: korán, tradície, náboženské právo, dogmatiku, modtlitby, mystiku. Okrem filozofie sú v ňom sú v ňom zastúpené práce aj z metafyziky, logiky a psychológie. Z ostatných vedných disciplín treba spomenúť ešte astronómiu, matematiku, politiku, administratívu, zákony, dejiny, lexikografiu, gramatiku, metriku, rétoriku a poetiku. Krásna literatúra je zastúpená umeleckou poéziou a prózou, ale aj dielami ľudovej tvorivosti. Medzi rukopismi sú aj rôzne súpisy, poznámky, komentáre a glosy.
Rukopisy obsahujú pôvodné, vlastnoručne napísané diela autorov - autografy, ale aj odpisy vyhotovené profesionálnymi pisármi. Okrem bežných prác obsahuje zbierka aj veľa unikátov. Spomenúť treba aspoň niektoré - odpis kódexu zo začiatku 12. storočia, ktorý vznikol roku 1194, etické dielo Rághiba al-Isbahániho, ktoré je najstaršou kompletne zachovanou knihou vo fondoch Univerzitnej knižnice, vzácne sú básne Ahmediho (1334-1413), Kniha Alexandrova, ktorá vznikla roku 1390. Svojim umeleckým vyhotovením je unikátny rukopis encyklopedického diela Marifetnáme - Kniha vedy od Ibrahima Hakkiho. K najstarším dielam spomedzi rukopisov patrí modlitebná knižka, zbierka oslavných básní na chválu proroka Mohameda, ktorá je zdobená lístkovým zlatom. V literatúre s náboženskou témou je unikát i autograf práca Ibrahima el-Bosnaviho o liturgiách na púti v Mekke.
Knihy sú v kožených väzbách, zdobených väčšinou dekoratívnymi slepotlačovými motívmi, často sú pozlátené. Pre väzby je typické chránidlo listov - miqlab alebo mikleb.
Táto zbierka, ktorej rukopisy dokumentujú vývin islamskej civilizácie po dlhé obdobie 1300 rokov, od jej vzniku v starovekej Arábii do konca 19. storočia, má nesmierny význam pre mnohé národy sveta a hlavne po požiari Národnej knižnice v Sarajeve počas vojny v bývalej Juhoslávii, patrí k ojedinelým a mimoriadne vzácnym dokumentom islamskej kultúry.

Posledná aktualizácia: Aktualizované 31.05.2012 12:09  Tlačiť Hore

Subpage right banner