 |
 |
 |
Rozvoj slobodného kráľovského mesta Banskej Štiavnice už stredoveku bol spojený s bohatými rudnými žilami a ich využívaním. Mesto malo veľkú rozlohu už v 13. storočí. Neodmysliteľnou súčasťou tohto centra technickej vzdelanosti je dodnes reprezentatívna urbanistická štruktúra s výnimočnou architektúrou, charakteristickou goticko-renesančnými meštianskymi domami, objektmi prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe a osídlením, spojeným s banskou činnosťou, radnicou, sakrálnymi stavbami (kostol sv. Kataríny) a fortifikačným systémom. Jedinečne technické pamiatky, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd, ako sú napríklad štôlne, veže, vodné nádrže a celý technický systém spojený s využívaním vodnej energie, zabezpečujúcej chod banských mechanizmov, patria medzi svetové unikáty.
Viac informácií: https://www.banskastiavnica.sk/mesto/svetove-dedicstvo/
 |
 |
 |
 |
Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec predstavuje typ dedinského sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred tradične využívanej krajiny s poľami a pasienkami. Je to v rámci karpatského regiónu najlepšie zachované sídlo svojho druhu.
Vlkolínec, ležiaci v strede Slovenska, je pozoruhodne nedotknutá osada so 45 budovami s tradičnými črtami stredoeurópskej dediny. Ide o najkompletnejšiu skupinu týchto druhov tradičných zrubových domov v regióne, ktoré sa často vyskytujú v horských oblastiach.
Viac informácií: https://www.vlkolinec.sk/
|
 |
 |
 |
Historické jadro Levoče bolo založené v 13. a 14. storočí v rámci opevnenia. Väčšina lokality je zachovaná a obsahuje kostol Sv. Jakuba zo 14. storočia s desiatimi oltármi z 15. a 16. storočia a pozoruhodnou zbierkou polychrómnych prác v neskorogotickom štýle. Oltár vysoký 18,6 m, ktorý postavil okolo r. 1510 Majster Pavol, je najvyšším dreveným gotickým oltárom na svete.
Architektonická dominanta Spišského hradu predstavuje jedinečný urbanisticko- krajinársky súbor vyrastajúci z vápencového brala. Patrí k najväčším fortifikačným stredovekým komplexom v strednej Európe. Jeho protipól predstavuje už v románskom období sídlo cirkevnej správy Spišská Kapitula. Súčasťou lokality je i podhradské mestečko Spišské Podhradie s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami, a obec Žehra so svojím ranogotickým kostolom sv. Ducha s vzácnymi stredovekými freskami. Tento súbor vytvára unikátny kompozičný celok.
Viac informácií:
|
 |
 |
 |
Historické jadro mesta Bardejov predstavuje ojedinelý súbor vysoko rozvinutého stredovekého mesta. Mestský pôdorys s pravidelným rozvrhnutím ulíc okolo trhového námestia je významným dokladom európskej civilizácie v 13.-14. stor. Jeho koncept je zachovaný dodnes. Bardejovské meštianske domy majú svoj základ v prvej polovici 15. storočia, kedy ich bolo v meste asi 500. Obkolesujú trhové námestie a sú predstaviteľmi rozvinutej meštianskej kultúry, ktorú vytváralo mnohonárodnostné etnikum a multikultúrna spoločnosť. V tejto súvislosti je dochované i židovské suburbium, jediný zachovalý súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga z konca 18. storočia, vybudovaný plánovito podľa talmudistických predpisov.
Viac informácií: https://www.bardejov.sk/
|
 |
 |
 |
Ide o skupinu deviatich drevených objektov - ôsmich kostolov a jednej (oddelenej) zvonice - ktoré pochádzajú zo 16. - 18. storočia: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku (kostol a zvonica) a kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.
Geograficky sa pamiatky nachádzajú štyroch krajoch:
Drevené kostoly sa vyskytujú v mnohých krajinách, kde prírodné podmienky zabezpečili drevo ako dostupný a vhodný stavebný materiál. Na východnom Slovensku sa nachádza súbor 27 drevených kostolíkov, ktorý bol už v r. 1968 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Najstarším z nich je rímsko-katolícky kostol sv. Františka z Assissi v Hervartove, ktorý pochádza údajne z roku 1500. Zaujímavé je, že v kostolíkoch sa dodnes konajú bohoslužobné obrady.
Originálna drevená architektúra v Karpatskom oblúku dokumentuje styk východnej/byzantskej a západnej/latinskej kultúry, pretavených do regionálnych zvláštností. Zároveň predstavuje symbiózu ľudového a profesionálneho staviteľstva a odráža kontext doby svojho vzniku. Evanjekické kostoly slúžia aj ako príklad konfesionálnej tolerancie v Hornom Uhorsku počas obdobia protihabsburského odporu.
Viac informácií: https://slovakia.travel/drevene-kostoliky-svetoveho-dedicstva-unesco
|
 |
 |
 |
Pokrýva takmer 600 km dunajskej hranice celej Rímskej ríše. Komplex tvoril súčasť oveľa rozsiahlejšej hranice Rímskej ríše, ktorá obkolesovala Stredozemné more. Dunajský limes (západný segment) odráža špecifiká tejto časti rímskej hranice prostredníctvom výberu lokalít, ktoré predstavujú kľúčové prvky od ciest, legionárskych pevností a ich pridružených sídiel až po malé pevnosti a dočasné tábory, a spôsob, akým tieto štruktúry súvisia s miestnou topografiou.
Dunajský limes je pevnostný systém pozdĺž Dunaja v Bavorsku, Rakúsku a na Slovensku a tvorí po Hadriánovom a Antonínovom vale vo Veľkej Británii a po Hornogermánsko-raetskom limite v Nemecku, tretí úsek veľkého projektu „Frontiers ofthe Roman Empire“, zahŕňa 77 pamiatok rímskeho hraničného systému na rieke Dunaj od bavorského Bad Göggingu po Ižu na Slovensku. Dunajský Limes sa tiahol v dĺžke zhruba 2 000 km od Einingu v Bavorsku až k Čiernemu moru a od čias cisára Augusta až do 6. storočia n. l. tvorili v tejto časti Európy severnú hranicu Rímskej ríše. Išlo o špecifický riečny úsek hraníc, ktorý na rozdiel od veľkosti Veľkej Británie alebo severného Nemecka nebol tvorený umelými obrannými konštrukciami typu valov a priekop, ale využíval obranný potenciál prirodzenej bariéry – toku Dunaja. Pozdĺž rieky bola vybudovaná reťaz vojenských pevností a táborov prepojených limitnou cestou. Veľká vojenská sila, ktorá tu bola umiestnená, je dokladom dôležitosti tohto hraničného úseku pre celú Rímsku ríšu. Súčasťou Dunajského Limesu na našom území sú dve národné kultúrne pamiatky – Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave - Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži.
Viac informácií:
|
 |
 |
 |
Jaskyne Aggtelekského krasu a Slovenského krasu vynikajú veľkým počtom komplexných, rôznorodých a relatívne neporušených jaskýň sústredených na relatívne malom území. Táto výnimočná skupina 712 jaskýň, zaznamenaná v čase zápisu, sa nachádza na severovýchodnej hranici Maďarska a juhovýchodnej hranici Slovenska a leží pod chráneným územím s rozlohou 56 651 ha a väčšou nárazníkovou zónou. Dnes je známych viac ako 1000 jaskýň. Krasové procesy vytvorili bohatú rozmanitosť štruktúr a biotopov, ktoré sú dôležité z biologického, geologického a paleontologického hľadiska.
Najvýznamnejším jaskynným systémom v areáli je Baradla-Domica, cezhraničná sieť bohato zdobená stalagmitmi a stalaktitmi, ktorá je významnou aktívnou riečnou jaskyňou v miernom klimatickom pásme a ramsarskou lokalitou. Za zmienku stojí aj Dobšinská ľadová jaskyňa, jedna z najkrajších na svete. Medzi ľadovými jaskyňami v areáli sa nachádza Silická ľadová jaskyňa v najnižšej zemepisnej šírke v miernom klimatickom pásme. Bezprostredná blízkosť mnohých rôznych typov jaskýň rôznej morfológie, vrátane jaskýň vadóznych a epifreatických tokov, vertikálnych šácht a hypogénnych alebo zmiešaných koróznych jaskýň, ako aj dôležitých archeologických pozostatkov, robí z tejto nehnuteľnosti vynikajúce podzemné múzeum. Jeho ekosystémy poskytujú biotop pre viac ako 500 druhov troglobiontov alebo troglofilov, vrátane niektorých endemických. Interakcie medzi geologickými krasovými procesmi vyskytujúcimi sa na povrchu a tými, ktoré prebiehajú pod povrchom, robia z tejto oblasti prirodzené poľné laboratórium.
Viac informácií: https://slovakia.travel/jaskyne-slovenskeho-krasu
|
 |
 |
 |
Staroveké a praveké bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy sú nadnárodným sériovým majetkom pozostávajúcim z 93 častí v 18 krajinách. Predstavujú vynikajúci príklad relatívne nenarušených, zložitých lesov mierneho pásma a vykazujú široké spektrum komplexných ekologických vzorcov a procesov čistých a zmiešaných porastov buka lesného v rôznych podmienkach prostredia. Buk lesný (Fagus sylvatica) prežil v každej ľadovej fáze (doby ľadové) posledného 1 milióna rokov nepriaznivé klimatické podmienky v útočištných oblastiach v južných častiach európskeho kontinentu. Tieto oblasti útočiska boli zdokumentované vedcami prostredníctvom paleoekologickej analýzy a pomocou najnovších techník genetického kódovania. Po poslednej dobe ľadovej, asi pred 11 000 rokmi, začal buk rozširovať svoj areál z týchto južných útočištných oblastí, aby nakoniec pokryl veľké časti európskeho kontinentu. Počas tohto procesu rozširovania, ktorý stále prebieha, buk vytvoril rôzne typy rastlinných spoločenstiev, pričom zaberal do značnej miery odlišné prostredia. Súhra medzi rozmanitosťou prostredí, klimatickými gradientmi a rôznymi druhovými genofondmi formuje a naďalej formuje túto vysokú rozmanitosť spoločenstiev bukových lesov. Tieto lesy obsahujú neoceniteľnú populáciu starých stromov a genetický rezervoár buka a mnohých ďalších druhov, ktoré sú viazané a závislé od týchto starých lesných biotopov
Viac informácií: https://www.nppoloniny.sk/unesco-karpatske-bukove-pralesy/
|
