 |
 |
 |
Krakov sa uviedol do histórie nielen ako kráľovské mesto, ale aj ako mesto prvej poľskej univerzity a mesto, kde vytlačili prvú poľskú knihu. Nachádza sa tu vyše 6 tisíc historických objektov. Dominantou je pôvodne gotický hrad Wavel, bývalá kráľovská rezidencia. Centrom starého mesta, ktoré je situované pod hradom, je najväčšie európske trhové námestie, Rynek Glowny, v strede s budovou zo 14. stor., kde pôvodne sídlili obchodníci so súknom. Dôkazom fascinujúcej histórie mesta sú zvyšky opevnení zo 14. storočia a stredoveká židovská štvrť Kazimierz s múzeom v Starej Synagóge z 15.st. Táto synagóga sa radí medzi najstaršie židovské bohoslužobné miesta v Európe. Významnými pamiatkami sú aj budova Jagelonskej univerzity, Mariánsky kostol zo 14. stor. s dvomi vežami (vyššia má 81 m) a gotická Wawelská katedrála, kde sú pochovaní poľskí králi.
Viac informácií:
 |
 |
 |
 |
Nachádza sa blízko mesta Wieliczka na juhu Poľska. Baňa patrí medzi najstaršiu na svete, ťažba prebiehala od 13. storočia až do roku 2007. Dnes je to turistická atrakcia, ktorá ponúka početné sochy, galérie a kaplnku, ktorú vysekali baníci. Ročne baňu navštívi viac ako milión turistov. Baňa je hlboká 327 m, dlhá viac ako 200 km a má sedem podlaží. Pre turistov je sprístupnená 3,5 km dlhá trasa. Na tejto trase sa nachádzajú sochy od baníkov ale aj súčasných umelcov. Aj kryštály v lustroch sú vyrobené zo soľnej skaly, ktorá je sivej farby vo viacerých odtieňoch. Na konci turistickej trasy sa nachádza veľká sieň a kaplnka, ktorá je využívaná na rôzne oslavy a svadby. Okrem toho sa v turistickej časti bane nachádza aj podzemné jazero a expozícia dejín soľného baníctva. Baňa sa používa aj ako rehabilitačné a wellness stredisko. Táto soľná baňa odráža historické štádiá rozvoja ťažobných techník od 13. po 20. storočie, pričom zariadenia a nástroje, ktoré sa tam zachovali, dokumentujú staré systémy spracovania sedimentov, odtoku, osvetlenia a ventilácie bane jedinečným spôsobom v porovnaní so svetovými štandardami.
Viac informácií: https://kopalnia-bochnia.pl/en/
|
 |
 |
 |
Najväčší nemecký vyhladzovací tábor v dobe nacizmu. Bol zriadený roku 1941 asi 3 km od zajateckého tábora Auschwitz I, v dedine Brzezinka (nem. Birkenau) neďaleko poľského mestečka Osvienčim, asi 60 km západne od Krakova. Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných približne 1,3 milióna ľudí. Odhaduje sa, že asi 1,1 milióna z nich tam bolo zavraždených. Asi 900 000 deportovaných hneď po príjazde poslali do plynových komôr alebo zastrelili; zvyšných 200 000 zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych pokusov alebo neskoršieho splynovania.
„Auschwitz“ sa stal symbolom holokaustu, genocídy asi 6 miliónov európskych Židov a ďalších obetí: Rómov, ruských a poľských nútených robotníkov, homosexuálov a ďalších „nepriateľov národného socializmu“. Opevnené múry, ostnatý drôt, železnica, plošiny, baráky, šibenice, plynové komory a krematóriá ukazujú jasne ako sa politika masového vyvražďovania odohrávala. Osobné predmety v zbierke sú svedectvom životov obetí ako aj cynického použitia ich majetku a pozostatkov.
Viac informácií: https://www.auschwitz.org/en/
|
 |
 |
 |
Poľský národný park nachádzajúci sa v Podleskom vojvodstve na východe Poľska pri hraniciach s Bieloruskom. Predmetom ochrany je pôvodný prales známy pod označením Belovežský prales, ktorý zasahuje aj značnú časť priľahlého Bieloruska. Je tvorený ihličnanmi a široko-listnatými stromami, žijú v ňom vzácne cicavce ako vlk, rys, vydra a populácia zubra európskeho, ktorá bola nanovo nasadená do parku. Národný park je možné navštíviť len po dohode so strážcami parku; peši alebo na bicykli.
Viac informácií: https://bpn.gov.pl/bialowieza-national-park
|
 |
 |
 |
Počas invázie do Poľska (1939) bola väčšina centra vážne poškodená nemeckou Luftwaffe, ktorá zámerne cielila na obytné a historicky významné oblasti v rámci teroristického bombardovania. Po dobytí Varšavy boli časti Starého mesta obnovené, ale hneď po Varšavskom povstaní (august – október 1944) nemecká armáda celú štvrť systematicky zapálila a zničila. Povstanie pripomína socha „malého povstalca“, ktorá stojí na historických hradbách Starého mesta. Po vojne sa počas päťročnej rekonštrukčnej kampane s pomocou obyvateľov mesta podarila dôkladná obnova Starého mesta, jeho kostolov, palácov a trhoviska. Použil sa všetok využiteľný materiál. Sutinu preosiali a získané ozdobné súčasti vsadili na pôvodné miesta. Jedná sa o výnimočný príklad takmer úplnej rekonštrukcie historického vývoja od 13. do 20. storočia.
Viac informácií: https://go2warsaw.pl/en/main-page/
|
 |
 |
 |
„Perla renesancie“ alebo „Mesto arkád“, Zamość bolo založené v 16.st. na obchodnej ceste spájajúcej západnú a severnú Európu s Čiernym morom. Je to perfektný príklad renesančného mesta v strednej Európe, ucelene navrhnutého a postaveného podľa talianskych teórií o dokonalom meste; výsledok spolupráce medzi zakladateľom kancelárom Janom Zamoyskym,a vynikajúcim architektom, Bernardom Morandom. Mesto si podnes zachovalo pôvodné usporiadanie, opevnenie a mnoho budov, ktoré spájajú talianske a stredoeurópske architektonické tradície. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí radnica, trhové námestie, katedrála, zvonica, synagóga, Zamoyského palác, bývalá akadémia a niektoré historické budovy v centre.
Viac informácií: http://www.turystyka.zamosc.pl/en/
|
 |
 |
 |
Tento pôvodne opevnený kláštor z 13. storočia patril rádu nemeckých bojových rytierov, ktorí podnikali križiacke výpravy voči pohanským Prusom na juhu baltického pobrežia. V roku 1309 sa sem presťahovalo z Benátok sídlo veľmajstra rádu, následne bol objekt značne rozšírený a prestavaný na hrad. Jedná sa o obdivuhodný príklad stredovekého tehlového hradu a fenomén rehoľného štátu v Prusku. V neskorších obdobiach bol viackrát poškodený a v 19. storočí dôkladne reštaurovaný, pričom tu boli vyvinuté mnohé konzervačné techniky, dnes používané ako štandard. Počas 2. svetovej vojny bol hrad opäť silno poškodený a nanovo reštaurovaný.
Viac informácií: https://zamek.malbork.pl/en/home/
|
 |
 |
 |
Vzniklo v 13. stor. na rieke Visle zlúčením kupeckého Starého mesta a remeselníckeho Nového mesta. Vďačí za svoj pôvod rádu nemeckých rytierov, ktorí tu postavili hrad ako svoju základňu na výboje a evanjelizáciu Pruska. Historické centrum obklopujú zvyšky mestských hradieb zo 14. až 15. stor. s baštami a strieľňami. Pred radnicou zo 14. stor. je pomník najslávnejšieho rodáka Mikuláša Kopernika. Jeho rodný gotický dom je pri Biskupskom paláci z konca 17. storočia. V meste je mnoho impozantných historických budov v gotickom, renesančnom i barokovom štýle. Toruň je v Poľsku známa aj výrobou perníka.
Viac informácií: https://www.tak.torun.pl/en/castle/
|
 |
 |
 |
Je to výnimočný kultúrny monument, pri ktorom bola prírodná krajina využitá ako pozadie pre symbolické vyjadrenie udalostí Ukrižovania Krista. Pútnicky dom, kaplnky a svätyne boli postavené v 17. storočí a zostali doteraz nezmenené, stále využívané ako pútnické miesta.
Viac informácií: https://kalwaria.eu/english/
|
 |
 |
 |
Najrozsiahlejšie cirkevné stavby s drevenou kostrou v Európe. Boli postavené v bývalom Sliezsku v pol. 17. stor. Nesú svedectvo o boji za náboženskú slobodu a sú zriedkavým prejavom Luteránskej ideológie vo všeobecne katolíckom prostredí. Podľa podmienok stanovených cisárom museli byť postavené spôsobom dovtedy neznámym v drevenej architektúre. Stavby sú nádherne dekorované.
Viac informácií: http://kosciolpokojujawor.pl/en/
|
 |
 |
 |
Zakladali ich šľachtické rodiny a stali sa symbolmi statusu. Boli postavené z horizontálne uložených kmeňov a predstavujú výnimočný príklad gotickej chrámovej architektúry bežnej vo východnej a severnej Európe v dobách stredoveku. Zvlášť pôsobivé je ich umelecké a technické prevedenie. Kostolíky sa nachádzajú v okresoch Gorlice, Nowy Targ, Bochnia a Brzozów, a vo vojvodstvách Malopoľsko a Podkarpatsko.
Viac informácií: https://www.parafiabinarowa.pl//index.php?id=20
|
 |
 |
 |
Krajinný park po obidvoch stranách rieky Lužická Nisa, ktorá tvorí hranicu medzi Poľskom a Nemeckom, je najväčším anglickým parkom v oboch krajinách. Bol vytvorený nemeckým princom a krajinným architektom Hermannom von Puckler-Muskau v rokoch 1815 až 1844. Miestne rastliny boli využité na zdôraznenie kvalít existujúcej krajiny. V parku sa nachádza nový a starý zámok, oranžéria, arboretum a viaceré stavby. Táto integrovaná krajina zasahuje do mesta Muskau zelenými pasážami, ktoré tvoria mestské parky. Mesto sa tak stalo dizajnovým komponentom v utopickej krajine.
Viac informácií: https://muskauer-park.de/en
|
 |
 |
 |
Významná pamiatka modernej architektúry. Viacúčelová betónová stavba situovaná na Výstavisku bola vytvorená v rokoch 1911 až 1913 nemeckým architektom Maxom Bergom. Je to symetrický štvorlístok s obrovským ústredným kruhovým priestorom s kapacitou 6000 osôb. 23 m vysoký dóm je zavŕšený lustrom zo skla a ocele. Hala slúži konferenciám, výstavám, koncertom, operám či divadlu.
Viac informácií: https://halastulecia.pl/en/for-visitors/
|
 |
 |
 |
Starobylé a praveké bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy sú nadnárodným sériovým majetkom pozostávajúcim z 93 častí v 18 krajinách. Predstavujú vynikajúci príklad relatívne nenarušených, zložitých lesov mierneho pásma a vykazujú širokú škálu zložitých ekologických vzorcov a procesov čistých a zmiešaných porastov buka v rôznych podmienkach prostredia. Buk lesný (Fagus sylvatica) prežil každú ľadovú fázu (dobu ľadovú) za posledných 1 milión rokov v drsných klimatických podmienkach útočištných oblastí v južných častiach európskeho kontinentu. Tieto útočisko zdokumentovali vedci pomocou paleoekologickej analýzy a najnovších techník genetického kódovania. Po poslednej dobe ľadovej, asi pred 11 000 rokmi, začal buk rozširovať svoj areál z týchto južných útočištných oblastí, aby nakoniec pokryl veľké časti európskeho kontinentu. Počas tohto procesu rozširovania, ktorý stále prebieha, buk vytvoril rôzne typy rastlinných spoločenstiev, ktoré zaberajú veľmi odlišné prostredia. Súhra medzi rozmanitosťou prostredí, klimatickými gradientmi a rôznymi druhovými genofondmi formovala a naďalej formuje túto vysokú diverzitu spoločenstiev bukových lesov. Tieto lesy obsahujú neoceniteľnú populáciu starých stromov a genetický rezervoár buka a mnohých ďalších druhov, ktoré sú viazané na tieto staré lesné biotopy a sú od nich závislé.
Viac informácií: https://www.europeanbeechforests.org/
|
 |
 |
 |
Spoločná lokalita, ktorá sa nachádza na východnom okraji strednej Európy, obsahuje výber šestnástich kostolov. Z vodorovných drevených kmeňov ich postavili v 16. až 19. storočí komunity pravoslávneho a gréckokatolíckeho vierovyznania. Tserkvas svedčia o osobitej stavebnej tradícii zakorenenej v pravoslávnom cirkevnom dizajne pretkanom prvkami miestnej tradície a symbolickými odkazmi na kozmogóniu ich komunít. Tserkvas sú postavené na trojdielnom pôdoryse, nad ktorým sú otvorené štvoruholníkové alebo osemuholníkové kupole a kupole. K cerkvám neodmysliteľne patria ikonostasové paravány, interiérové polychrómované dekorácie a ďalšie historické zariadenie. K dôležitým prvkom niektorých cerkev patria drevené zvonice, cintoríny, vrátnice a cintoríny.
Viac informácií: https://zabytek.pl/en/obiekty/drewniane-cerkwie-w-polskim-i-ukrainskim-regionie-karpat?setlang=1
|
 |
 |
 |
Nachádza sa v Hornom Sliezsku, v južnom Poľsku, v jednej z hlavných banských oblastí strednej Európy, a zahŕňa celú podzemnú baňu so štôlňami, šachtami, štôlňami a ďalšími prvkami vodohospodárskeho systému. Väčšina nehnuteľností je situovaná pod zemou, zatiaľ čo topografia povrchovej ťažby obsahuje pozostatky šácht a hlušiny, ako aj pozostatky parnej čerpacej stanice parnej vody z 19. storočia. Prvky vodohospodárskeho systému umiestnené v podzemí i na povrchu svedčia o nepretržitom trojročnom úsilí o odvodnenie podzemnej ťažobnej zóny a využitie nežiaducej vody z baní na zásobovanie miest a priemyslu. Tarnowskie Góry predstavujú významný príspevok k celosvetovej produkcii olova a zinku.
Viac informácií: https://unesco.tarnowskiegory.pl/#
|
 |
 |
 |
Krzemionki sa nachádzajú v pohorí Svätokrížske hory a sú súborom štyroch ťažobných lokalít z obdobia od neolitu po dobu bronzovú (asi 3900 až 1600 pred Kr.), venovaných ťažbe a spracovaniu páskovaného pazúrika, ktorý sa používal najmä na výrobu sekier. So svojimi podzemnými banskými stavbami, pazúrikovými dielňami a približne 4 000 šachtami a jamami sa nehnuteľnosť vyznačuje jedným z najkomplexnejších prehistorických podzemných systémov ťažby a spracovania pazúrika, ktoré boli doteraz identifikované.
Viac informácií: https://muzeumostrowiec.pl/en/strona-glowna-english/
|
