Život Konštantína. 879

Pamiatka a život blahoslaveného učiteľa Konštantína Filozofa, prvého vychovávateľa národa slovenského.   In: Život Konštantína Cyrila a život Metoda. Štefan Vragaš, Matica slovenská 1994, s.29-70.

Každý národ má svoju veľkú ideu, z ktorej v priebehu časov čerpá životnú silu. Myšlienka cyrilometodská a spomienka na Veľkú Moravu sa tiahnu dejinami nášho slovenského národa ako zlatá niť. Veľká idea nášho národa bola spočiatku ako klíčiace semienko, ale v priebehu stáročí sa stala košatejúcou národom opatrovanou hodnotou. 0 túto ideu sa naši predkovia často opierali najmä vtedy, keď na náš národ doľahli ťažké časy. Prvými šíriteľmi tejto idey boli žiaci slovanských apoštolov sv. Konštantína Cyrila a jeho brata sv. Metoda. Slovanská liturgia, ktorú na našom území zaviedli solúnski bratia, výrazne napomohla prijatiu cyrilometodského kultu, pretože čoskoro po smrti svätých bratov už existovali liturgické texty k ich úcte a slávili sa ich sviatky.

Prvotný rozvoj cyrilometodskej tradície nemohlo zahatať ani vyhnanie vynikajúcich žiakov slovanských apoštolov, ktorí nepochádzali z Veľkej Moravy (Klement, Naum, Sáva, Angelár a ďalší). Stali sa horlivými šíriteľmi uctievania cyrilometodskej pamiatky v Bulharsku, Chorvátsku, v Čechách i v Poľsku a neskôr sa táto tradícia preniesla až na Kyjevskú Rus. Nemožno pochybovať o tom, že vypovedaní žiaci boli v kontaktoch s tými, ktorí zostali v domácom veľkomoravskom prostredí. Vďaka týmto stykom sa zachovalo rozsiahle literárne dielo slovanských apoštolov. Na území Slovenska k zachovaniu cyrilometodskej myšlienky a spomienky na Veľkú Moravu prispeli stredovekí igrici (histriones, ioculatores). Boli to profesionálni speváci, hudci, tanečníci, herci a pohotoví rozprávači, ktorí od čias Veľkej Moravy až do 15. storočia putovali po mnohých hradoch, po trhoch a pútiach, kde sa zhromažďoval väčší počet ľudí. Spevom, hrou na píšťalkách i voľným rozprávaním v domácom jazyku oživovali dávne a významné deje svojho národa. Piesňami, živým rozprávaním legiend i povestí, mimoriadne účinnou formou podania, udržiavali túto slávnu národnú tradíciu.

Na Slovensku sa zachovali dva stredoveké latinské misály:

1. Missale Capituli Scepusiensis

2. Missale Posoniense.

V kalendári i v spoločných častiach v obidvoch misáloch je aj sviatok sv. Cyrila a Metoda. Ján Stanislav našiel v knižnici bratislavskej kapituly pergamenový antifonár z 15. storočia, ktorý je takisto venovaný sv. Cyrilovi a Metodovi. Vpolovici 15. storočia účinkoval v Kremnici ako farár Mikuláš Zaczer de Odra. Jemu sa pripisuje väčší rukopis, v ktorom sú breviárové spoločné časti na sviatky svätých: sv.Václava, sv. Ľudmily, sv. Prokopa i sv. Cyrila a Metoda. Liturgická modlitba na sviatok sv.Cyrila a Metoda v slovenskom preklade znie:

"Udeľ, prosíme, všemohúci Bože, aby nás povzbudili k lepšiemu životu príklady tvojich svätých vyznavačov a veľkňazov Cyrila a Metoda. Keď oslavujeme ich sviatok, nech skutkami ich napodobňujeme."

V 15. storočí sa medzi študentmi, čo navštevovali univerzitu vo Viedni, spomína kremnický rodák, ktorý si odpísal dva latinské životopisy solúnskych bratov a veľmi živo sa zaujímal o prvý spisovný jazyk Slovanov. Pozornosť si zasluhujú i tzv. Spišské modlitby (z roku 1479). Ide o rad modlitieb: ku kázni, k spoločným modlitbám, k svätej spovedi. Veľmi zaujímavé sú najmä spoločné modlitby, ktorých štruktúra pripomína ekténie slovanskej východnej liturgie sv. Jána Zlatoústeho.

Okolo roku 1500 vpísal Michal zo Stráže latinský text do benátskej prvotlače z roku 1493, ktorá bola pôvodne vo františkánskej knižnici v Skalici (teraz je v Matici slovenskej). V spomenutom latinskom texte sa okrem iného uvádza, že sa Cyril zaslúžil hlavne tým, keď Sväté písmo i liturgiu preložil do "slovienskej reči... a nariadil spievať v kostole obecným jazykom omše a ostatné kánonické hodinky, čo dodnes u väčšiny Slovanov, ale najmä u Bulharov, zachovávajú ..."

Pre rozvoj cyrilometodskej tradície, pre zachovanie slovanskej východnej liturgie v rámci všeobecnej cirkvi mal veľký význam Ferrarsko-florentský koncil (roku 1439), ktorý umožnil gréckej cirkvi jej rozvoj v rámci všeobecnej cirkvi; koncil vyzval veriacich iných obradov, teda aj latinského, aby grécky obrad podporovali a vážili si ho. Dňa 16. mája 1521 pápež Lev X. podpísal bulu adresovanú uhorskému i českému kráľovi Ľudovítovi II. Jagelovskému, v ktorej aplikuje uznesenia Ferrarsko-florentského koncilu na situáciu cirkvi v Uhorsku (teda aj na Slovensku). V tom čase na území bývalého Uhorska sa v rámci katolíckej cirkvi uplatňoval latinský i grécky (slovanský) obrad. V duchu koncilu pápež Lev X. z vlastnej právomoci rozhodol, aby "grécky obrad" (v Uhorsku) naďalej zostal a zachoval sa v takej podobe ako sa uplatňoval od začiatkov (teda od čias účinkovania slovanských apoštolov a ich žiakov). Ako vidieť bula pápeža Leva X. predstavuje závažný dokument v dejinách cyrilometodskej myšlienky na Slovensku.

Zo 16. a 17. storočia sa na území Slovenska zachovali viaceré cyrilské kódexy, ktoré dosvedčujú, že sa na východnom Slovensku naďalej uplatňovala slovanská liturgia gréckeho obradu. Pozornosť si zasluhuje i ďalšia skutočnosť že veriaci východného obradu na Spiši patrili v tom čase pod jurisdikciu spišského prepošta. V sedemnástom, ale hlavne v osemnástom a v prvej polovici devätnásteho storočia nadobudli na Slovensku cyrilometodská myšlienka a spomienka na Veľkú Moravu priam údernú silu.

Roku 1655 bol vytlačený Univerzitnou kníhtlačiarňou v Trnave (podľa mienky novších bádateľov to bola levočská tlačiareň) prvý slovenský katolícky spevník pod titulom Cantus Catholici. Písne Katholické, latinské i slovenské: nové i starodávne, z kterými kresťané v Panoniji na výročné svátky, slávnosti, pri službe Boží, a v jiném obzvláštném času z pobožnosti své kresťanské užívají. Autorom tohto spevníka je jezuita Benedikt Szolosy, ktorý študoval v Trnave, účinkoval v Košiciach, v Kláštore pod Znievom a v Spišskej Kapitule, takže mal možnosť poznať celé Slovensko. Spevník Cantus Catholici nemá síce ani jednu pieseň na počesť slovanských apoštolov, ale v latinskom úvode spevníka sa uvádza, že spevník nadväzuje na starobylú tradíciu, ktorú s pápežským schválením slovanskej liturgie zaviedli u nás sv. Cyril a Metod. Z latinského úvodu uvádzame úryvok v slovenskom preklade . Náš panónsky národ sa preslávil mnohými chválorečami a pamätníkmi dávnych pokolení.

Keď za kráľa Svätopluka, sídliaceho na Belgrade, apoštolskí mužovia Cyril a Metod mu hlásali Kristovu vieru a on sa primkol ku Kristovi, hoci vynikol vo všetkej nábožnosti, jednako sa najväčšmi vyznamenal chválospevmi. Vysvitá to z rozličných piesní, podivuhodne prispôsobených na cirkevné slávnosti alebo na iné príležitosti. Spomenutí svätí mužovia, keď sv. krstom pripojili ku Kristovi Panónov spolu s kráľom Svätoplukom, taktiež i s Bulharmi, s Moravanmi, aj s českým kniežaťom Bořivojom, vymohli od rímskeho pápeža Mikuláša I. (povolenie), aby národom, čo pokrstili, bolo dovolené konať bohoslužby v ľudovom jazyku. A to vraj potvrdila aj božská odpoveď slovami: Nech každý duch chváli Hospodina. Preto je vierohodné, že aj panónsky národ používal zadávna túto výsadu - ako to vysvitá zo zvyku, trvajúceho v niektorých kostoloch ešte i za našich čias - že sa čiastka Kánonu pri oltári koná v ľudovej reči. Na chóre však skutočne takmer vo všetkých panónskych kostoloch sa takto (spieva) Kyrie, Gloria a Krédo. Tieto náboženské spevy si Panóni vždy natoľko vážili, že dovolím si povedať: sotva nájdeš taký národ, čo by sa im vyrovnal v tomto smere. Pri bohoslužbách v kostoloch zhromaždený ľud tak bezchybne spieva žalmy a piesne, že mohol by si povedať: koľko spevákov, toľko kantorov. A čo sa naučili v kostoloch, to ľúbozvučne prespevujú na hostinách a besedách, vo viniciach a na poliach ... Autor spevníka zámerne používa v latinskom úvode výraz Panónsky národ (Gens Pannona).

Trnavskí študenti, pôvodom Slováci uvádzali svoju národnosť výrazom "Pannonius". Benedikt Szölösy bol Slovák, a tak velmi dobre poznal nábožnosť slovenského ľudu i jeho obzvláštnu lásku k spevu. Zároveň si uvedomoval, že zásluhou sv. Cyrila a Metoda sa tento ľud primkol ku viere, lebo solúnski bratia v Ríme vymohli preň povolenie, aby sa mohli konať služby Božie v ľudovom jazyku. Túto tradíciu si slovenský národ cez stáročia aj zachovával a to, čo sa naučil v kostole pod vedením slovanských apoštolov, uplatňoval vo všetkých okolnostiach svojho života.

V slovenskej literatúre sa zvyčajne Cantus Catholici porovnáva s evanjelickým spevníkom Juraja Tranoscia Cithara Sanctorum (Levoča 1636). V obidvoch spevníkoch sú niektoré piesne totožné. Nesmieme však strácať zo zreteľa skutočnosť že obidve cirkvi, katolícka i evanjelická, sa hlásili k tej istej tradícii - cyrilometodskej. Obidve cirkvi mali živý záujem o jazyk a kultúru slovenského ľudu, o rozvoj slovenskej identity. Odkaz sv. Cyrila a Metoda sa stal dôležitou súčasťou obrodeneckého úsilia Slovákov.

Roku 1646 vyšlo v Ríme dielo jezuitu Melchiora Inchofera Annales ecclesiastici regni Hungariae (Uhorské cirkevné anály). Inchofer píše aj o Cyrilovi a Metodovi, ale jeho časové i miestne údaje sú nepresné. Na dielo Melchiora Inchofera sa v oblasti histórie usiloval nadviazať profesor na Trnavskej univerzite Gabriel Heveneši, ktorý publikoval v Trnave (roku 1692) životopisy svätých Ungaricae Sanctitatis Indicia (Údaje o svätosti v Uhorsku). Spomína aj sv. Cyrila a Metoda, ktorí zvestovali "Kristovu vieru" Čitateľa odkazuje na dielo Inchofera a na podrobný životopis sv. Cyrila a Metoda v Bollandovej zbierke Acta sanctorum Hungariae.

V prvej polovici 18. storočia účinkovaniu solúnskych bratov zvýšenú pozornosť venovali dvaja profesori na Trnavskej univerzite: Martin Szentiványi, rodák z Liptovského Jána, a Samuel Timon, rodák z Trenčianskej Turnej. Martin Szentiványi sa zameral na účinkovanie solúnskych bratov, najmä na ich snahu uplatňovať na Veľkej Morave slovanskú liturgiu a zorganizovať veľkomoravskú cirkevnú správu, ale ani Szentiványiho časové a miestne údaje nie sú spoľahlivé. Samuel Timon, zakladateľ modernej uhorskej historiografie, vo svojom veľakrát vydanom diele Imago antiquae Hungariae (Obraz dávneho Uhorska) pomerne podrobne opísal osudy kniežata Pribinu, v správnom chronologickom slede zaraďuje veľkomoravských panovníkov Mojmíra I., Rastislava i Svätopluka. Zvýšenú pozornosť venoval činnosti sv. Cyrila a Metoda a dal im titul "Slavorum Apostoli". Základné údaje čerpal Timon zo záznamov franských kronikárov a analistov, poznal dôležitý prameň k histórii Pribinovho nitrianskeho kniežatstva De conversione Bagoariorum et Carantanorum (o obrátení Bavorov a Korutáncov) ba dokonca aj epistuláre pápežov Jána VIII., Štefana V. a Jána IX. Timonov pohľad na sv. Cyrila a Metoda je moderný, kritický - východiskový. A v každom prípade i slovenský!

Ján Baltazár Magin, učený pastoračný kňaz (v rokoch 1719-1738 pôsobil v Dubnici nad Váhom), v prvej literárnej obrane Slovákov a Slovanov - Murices... sive Apologia (vydanej v roku 1728) píše o mohutnosti Slovanov, o pôvode ich mena, o ich najstaršom spisovnom jazyku, o starobylosti a autochtónnosti Slovanov a Slovákov, o ich slávnej minulosti a cyrilometodskej tradícii. Magin poukazuje na úsilie slovanských apoštolov o uplatnenie slovanskej liturgie a zdôrazňuje, že túto výsadu potvrdil aj pápež.