Vavrinec Benedikt Nedožerský

Dve knihy gramatiky

In: Z KLENOTNICE STARŠIEHO SLOVENSKÉHO PÍSOMNÍCTVA 2.

Ed. Bratislava: Tatran, 1985, s. 310 - 313

VENOVACÍ LIST

Ctihodní a preslávni mužovia a ty, mládež, dychtiaca po dôstojnosti a po krásnych umeniach, nazdávam sa, že mi veru prichodí pochybovať, či týmto svojím úsilím dosiahnem u čitateľov chválu alebo hanu...

Koľko ráz si však pomyslím na nerozumnosť pochabých súdov ľudí neskúsených, ale počtom prevládajúcich, toľko ráz aj v duchu vidím, aká veľká potupa mi môže z tejto veci vzniknúť, najmä preto, lebo ľud má vo zvyku hodnotiť a posudzovať nie tak, čo sa robí, ako skôr, kto to robí. Preto som sa s týmto dielkom, na ktoré som sa podujal a ktoré cibrím už takmer deväť rokov, zveril iba nemnohým...

A tak som sa usiloval základné poučky a pravidlá gramatickej vedy odvodiť z toho druhu reči, ktorý je v cirkvi najvycibrenejší, v krajine najskvelejší a najvypracovanejší. Ako totiž maliar nemaľuje takého leva alebo jeleňa, akého by si hádam vo svojej hlave vytvoril, ale akého bol očami pozoroval a o ktorého podobe v duchu veľmi starostlivo pouvažoval, tak ani gramatik nevytvorí spôsob reči, neodvodzuje pravidlá odnikiaľ ako z bežného používania, ktoré je najznamenitejším učiteľom reči. Všimne si tých, ktorí najlepšie hovoria a píšu. Odtiaľ si vyberie príklady, porovná podobné s podobnými a z toho vyvodí všeobecné pojmy a uzavrie ich pravidlami. A toto mi bude obranou proti tým, ktorým sa zdá neviem ako neprimeraným, že Slovák píše českú gramatiku: ako by sa nezdalo neprimeranejším, že Nemci, Taliani, Francúzi, Česi a iní napíšu grécku alebo latinskú gramatiku, hoci im je grécky alebo latinský jazyk veľmi vzdialený. Z bežného používania po česky správne hovoriacich a píšucich som totiž vzal pravidlá a chcel som, aby znova boli vhodné pre to isté bežné používanie...

Ale tu sa mi naozaj zdá, že musím napomenúť najmä svojich rodákov Slovákov, ktorí najväčšmi zanedbávajú pestovanie svojho jazyka - natoľko, že niektorí (vravím o daktorých zo skúsenosti) vystatujú sa tým, že nielenže nečítajú české knihy, ale že ani jednu nemajú vo svojich knižniciach. Preto sa stáva, že musia rozprávať pololatinsky, keď im o veciach domácim jazykom prichodí zhovárať sa. Ostatné škody jeho zanedbávaného štúdia nebudem uvádzať.

Boli však aj takí, čo sa ako-tak usilovali. Nuž takým bol predovšetkým blahej pamäti veľmi učený muž Albert Husselius v Prievidzi, ktorý svojich žiakov priúčal aj správnemu pravopisu aj ozdobnejšej a vycibrenejšej reči. Ale pretože im chýbala vhodná metóda, nie je čudné, že dosiahli menej, než chceli.

A tak ich pre tú lásku, ktorou som im povinný, znova a znova nabádam k usilovnejšiemu čítaniu českých kníh a k cvičeniu v rodnej reči. (A kiež to dovolia vojnové búrky!) Keď uvidím, že som im v tej veci pomohol tou to naozaj krátkou knižkou, budem sa nazdávať, že som dosiahol cieľ práce, na ktorú som sa podujal.

A ani ich tu ja nenútim k českému jazyku, ale vyzývam k cvičeniu a pestovaniu vlastnej reči, najmä keď oplývajú školami nielen v mestečkách a mestách, ale aj na dedinách...

Ale z akého dôvodu sa budú tie veci odporúčať mládeži ostatných národov? Zdá sa totiž, že o týchto veciach treba inak pojednávať u tých, pre ktorých sa určili nie tak pre krášlenie a zdokonaľovanie reči, ako preč jej učenie, ako ju naši vypestovali. Dobre viem, že sú niektorí, čo sa domnievajú, že pre tieto ľudové reči nemôže byť teória, a ak aj nejaká teória jestvuje, je celkom neužitočná, lebo tie sa vraj dajú naučiť iba cvikom a stykom. Pokiaľ ide o to prvé, zdá sa, že sme v tejto knižočke odhalili obdobnú teóriu (nech nám nikto nevyčíta toto slovo), ktorá sa vyrovná aj latinčine a gréčtine, hoci by sa teraz ešte tak jasne neukázala. Veď všetky veci neboli naraz aj vynájdené, aj dokonalé. Ale čo sa hovorí, že pre poznanie ľudových rečí je teória neužitočná, to je povedané veru odvážne, ale bez skúseností. Ak sa ich totiž možno naučiť stykom a cvikom, o čo chytrejšie a ľahšie sa dajú naučiť, ak sa k styku pridá i teória. Plutarchos hovorí, že základy vedomostí sú vecou prírody, pokroky v nich vecou vzdelávania či teórie, bežné používanie vecou cvičenia a dokonalosť vecou týchto všetkých. Ak je tomu tak, sto by pochyboval, že i tu je pre dokonalosť užitočná teória? A ak osoží teória pri pestovaní tým, ktorým je táto reč rodnou, prečo by sme nemohli povedať, že bude mať veľkú váhu aj pri učení inojazyčných...?

Dané predo dňom Zvestovania blahoslavenej Panny Márie roku obnovenej spásy 1603.

Magister Vavrinec Benedikt Nedožerský