Severoatlantická zmluva (North Athlantic Treaty) bola podpísaná 4. apríla 1949 vo Washingtone D.C.
|
|
|---|
Zmluvné strany tejto Zmluvy opätovne potvrdzujú svoju vieru v ciele a zásady Charty Spojených národov a svoju túžbu žiť v mieri so všetkými národmi a všetkými vládami. Sú odhodlané hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov, založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku. Snažia sa podporovať stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickej oblasti. Sú rozhodnuté spojiť svoje úsilie o kolektívnu obranu a o zachovanie mieru a bezpečnosti. Preto sa dohodli na tejto Severoatlantickej zmluve:
Článok 1
Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Spojených národov, riešiť akékoľvek medzinárodné spory, do ktorých môžu byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť a zdržia sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Spojených národov.
Článok 2
Zmluvné strany budú prispievať k ďalšiemu rozvoju mierových a priateľských medzinárodných vzťahov posilňovaním svojich slobodných inštitúcií, usilovaním sa o lepšie porozumenie zásadám, na ktorých sú tieto inštitúcie založené, a vytváraním podmienok pre stabilitu a blahobyt. Budú sa usilovať o vylúčenie konfliktu zo svojej medzinárodnej hospodárskej politiky a budú podporovať hospodársku spoluprácu medzi akýmikoľvek zmluvnými stranami alebo medzi všetkými zmluvnými stranami.
Článok 3
Aby sa účinnejšie dosiahli ciele tejto Zmluvy, budú zmluvné strany jednotlivo a spoločne, stálou a účinnou svojpomocou a vzájomnou výpomocou udržovať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu schopnosť odolávať ozbrojenému útoku.
Článok 4
Zmluvné strany budú spoločne konzultovať vždy, keď podľa názoru akejkoľvek z nich bude ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť akejkoľvek zmluvnej strany.
Článok 5
Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti. Akýkoľvek taký ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, akonáhle Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Článok 6
Na účely článku 5 sa za ozbrojený útok na jednu alebo viac zmluvných strán pokladá ozbrojený útok: na území akejkoľvek zmluvnej strany v Európe alebo Severnej Amerike, na alžírske departementy Francúzska, na územie Turecka alebo na ostrovy pod jurisdikciou akejkoľvek zmluvnej strany v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka; na ozbrojené sily, lode alebo lietadlá akejkoľvek zo zmluvných strán, ktoré sa nachádzajú na alebo nad ich územím alebo na akúkoľvek oblasť v Európe, kde boli rozmiestnené vojská akejkoľvek zmluvnej strany po dátume, kedy Severoatlantická zmluva vstúpila v platnosť alebo v Stredozemnom mori alebo v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka.
Článok 7
Táto Zmluva sa nedotýka a nebude žiadnym spôsobom interpretovaná akoby sa dotýkala práv a povinností zmluvných strán, ktoré sú členmi Spojených národov, vyplývajúcich z Charty, ani základnej zodpovednosti Bezpečnostnej rady za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Článok 8
Každá zo zmluvných strán vyhlasuje, že žiadne jej súčasné platné medzinárodné záväzky voči akejkoľvek inej zmluvnej strane alebo akémukoľvek tretiemu štátu nie sú v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy, a zaväzuje sa, že neprijme žiaden medzinárodný záväzok, ktorý by bol s touto Zmluvou v rozpore.
Článok 9
Zmluvné strany týmto zakladajú Radu, v ktorej bude každá z nich zastúpená, aby prerokovala záležitosti týkajúce sa uplatňovania tejto zmluvy. Rada bude organizovaná tak, aby bola schopná sa kedykoľvek pohotovo stretnúť. Rada založí také pomocné orgány, aké môžu byť potrebné; najmä ihneď založí obranný výbor, ktorý bude odporúčať opatrenia potrebné na uplatňovanie článkov 3 a 5.
Článok 10
Zmluvné strany môžu na základe jednomyseľného súhlasu vyzvať akýkoľvek iný európsky štát, ktorý je schopný napomáhať rozvoju zásad tejto Zmluvy a prispieť k bezpečnosti severoatlantickej oblasti, aby pristúpil k tejto Zmluve. Každý takto vyzvaný štát sa môže stať zmluvnou stranou tým, že uloží u vlády Spojených štátov amerických svoju listinu o pristúpení. Vláda Spojených štátov amerických bude informovať každú zo zmluvných strán o uložení každej takej listiny o pristúpení.
Článok 11
Táto Zmluva bude ratifikovaná a jej ustanovenia budú zmluvnými stranami plnené v súlade s ich príslušnými ústavnými postupmi. Ratifikačné listiny budú uložené čo najskôr vládou Spojených štátov amerických, ktorá informuje všetkých ostatných signatárov o každom uložení. Zmluva vstúpi v platnosť medzi štátmi, ktoré ju ratifikovali, akonáhle budú uložené ratifikačné listiny väčšiny signatárov, vrátane ratifikačných listín Belgicka, Kanady, Francúzska, Luxemburska, Holandska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických a pre ďalšie štáty zmluva nadobudne účinnosť dňom uloženia ich ratifikačných listín - (pozn. č. 3 pod čiarou).
Článok 12
Potom, ako zmluva bude v platnosti desať rokov alebo kedykoľvek neskôr, zmluvné strany, ak o to niektorá z nich požiada, sa poradia o revízii Zmluvy, pričom vezmú do úvahy faktory vtedy ovplyvňujúce mier a bezpečnosť v severoatlantickej oblasti, vrátane vývoj všeobecných, ako aj regionálnych zmlúv uzatvorených podľa Charty Spojených národov na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Článok 13
Po dvadsiatich rokoch platnosti zmluvy môže akákoľvek zmluvná strana odstúpiť od zmluvy rok potom, ako predloží vláde Spojených štátov amerických oznámenie o vypovedaní zmluvy a táto podá informáciu vládam ďalších zmluvných strán o uložení každej takej výpovede.
Článok 14
Táto zmluva, ktorej anglická a francúzska verzia sú rovnaké hodnoverné, bude uložená v archíve vlády Spojených štátov amerických. Riadne overené kópie odovzdá táto vláda vládam ostatných signatárskych krajín.
Zdroj: www.nato.int
