 |
Nastúpil do funkcie generálneho tajomníka NATO 1. októbra 2014, jeho funkčné obdobie bude trvať do 30. septembra 2022. Narodil sa 16. marca 1959 v Oslo. Detstvo strávil v zahraničí, kde jeho otec Thorvald Stoltenberg pôsobil ako diplomat.
|
V roku 1987 ukončil štúdium ekonómie na Univerzite v Oslo, neskôr tu absolvoval postgraduálne štúdium.
V období, keď bol J. Stoltenberg predsedom vlády, sa postupne zvyšovali výdavky Nórska na obranu a dnes patria v Aliancii k najvyšším na obyvateľa. J. Stoltenberg sa pričinil o transformáciu nórskych ozbrojených síl. Pod jeho vedením nórska vláda rozhodla o nasadení nórskych vojenských síl do operácií NATO.
Počas obdobia, keď pôsobil ako predseda vlády, J. Stoltenberg opakovane vyzýval NATO, aby sa sústredilo na bezpečnostné hrozby z oblastí susediacich s Alianciou.
Stoltenberg podporuje zintenzívnenie transatlantickej spolupráce vrátane zvýšenia účasti na výdavkoch na obranu. NATO. Považuje za potrebné, aby Európska únia spolupracovala s NATO pri zabezpečovaní mieru a rozvoja v Európe a vo svete.
Stoltenberg zastával viaceré politické funkcie v rámci medzinárodnej politiky, donedávna bol mimoriadnym vyslancom OSN pre oblasť klimatických zmien.
Stoltenberg má s manželkou Ingrid Schulerud dve dospelé deti.
Zdroj: NATO
__________________________________________________________________________
 |
Funkcie generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy sa ujal 1. augusta 2009. Anders Fogh Rasmussen sa narodil v Ginnerupe na Jutskom poloostrove 26. januára 1953. Po ukončení bakalárskeho štúdia na Katedralskole vo Viborgu v roku 1972 študoval ekonómiu na Univerzite v Aarhuse, magisterské štúdium ukončil v roku 1978 (MSc Econ). V tom istom roku sa stal členom dánskeho parlamentu zastupujúc Liberálnu stranu. |
Počas svojej dlhoročnej politickej kariéry zastával Anders Rasmussen vysoké štátne pozície. Od roku 1987 do roku 1992 bol ministrom daní a od roku 1990 do roku 1992 ministrom pre ekonomické záležitosti v konzervatívno-liberálnej koaličnej vláde. Ako minister pre ekonomické záležitosti a člen výboru EU- ECOFIN v rokoch 1990-92 bol A. Rasmussen dánskym vyjednávačom a signatárom Maastrichtskej zmluvy, ktorá viedla k následnému zavedeniu jednotnej meny euro.
V rokoch 1992 až 1998 bol hovorcom Liberálnej strany a v rokoch 1993 až 1998 aj podpredsedom Parlamentného výboru pre ekonomické a politické záležitosti. V roku 1998 sa stal predsedom Liberálnej strany a podpredsedom Parlamentného výboru pre zahraničnú politiku.
Po voľbách v roku 2001 zostavil svoju prvú vládu, koalíciu Liberálnej strany a Konzervatívnej ľudovej strany. Jeho vláda zvíťazila vo voľbách aj v roku 2005 a 2007, funkciu predsedu vlády zastával do apríla 2009, keď ho na summite NATO v Štrasburgu-Kehli zvolili za nového generálneho tajomníka aliancie.
Počas dánskeho predsedníctva Európskej únie od júla do decembra 2002 A. Rasmussen zohral na stretnutí Európskej rady v Kodani v decembri 2002 rozhodujúcu úlohu v procese, ktorý viedol k pristúpeniu desiatich nových kandidátskych krajín zo strednej a východnej Európy.
Anders Rasmussen je ženatý, s manželkou Anne-Mette majú tri deti. Vo voľnom čase obľubuje beh, cyklistiku a vodné športy.
Zdroj: NATO
__________________________________________________________________________
 |
Do funkcie generálneho tajomníka NATO nastúpil 5. januára 2004. Jakob Gijsbert (Jaap) de Hoop Scheffer sa narodil v Amsterdame 3. apríla 1948. Po skončení strednej školy študoval právo na univerzite v Leidene. V rokoch 1974 až 1976 absolvoval vojenskú službu v Holandskom kráľovskom letectve. Od roku 1976 do roku 1986 pôsobil v diplomatickej službe. Po absolvovaní diplomatického školenia pracoval najskôr na ministerstve zahraničných vecí ako zástupca tlačového tajomníka. |
V rokoch 1976 až 1978 pôsobil vo funkcii tajomníka na holandskom veľvyslanectve v Ghane. Neskôr do roku 1980 bol členom Stálej delegácie pri NATO v Bruseli, kde zodpovedal za otázky obranného plánovania. Do roku 1986 pracoval ako osobný tajomník štyroch po sebe idúcich ministrov zahraničných vecí (Van der Kaluw, Van der Stoel, Van Agt a Van den Broek).
V júni 1986 De Hoop Scheffera zvolili do poslaneckej snemovne za Kresťanskodemokratickú alianciu (CDA). Stal sa jej hovorcom pre oblasť zahraničnej politiky (ako aj azylovej a utečeneckej politiky a európskych právnych záležitostí) a pôsobil v stálych výboroch pre legislatívu, európske záležitosti a obranu. V rokoch 1989 až 1994 stál na čele Stáleho výboru pre rozvojovú spoluprácu. V rokoch 1986 až 1994 bol tiež členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Západoeurópskej únie. V roku 1990, počas krízy v Perzskom zálive, pracoval ako spravodajca Západoeurópskej únie pre dôsledky okupácie Kuvajtu a pokračujúce operácie v Perzskom zálive. V rokoch 1994 až 1997 pôsobil v Severoatlantickom zhromaždení.
Od decembra 1995 zastával funkciu podpredsedu CDA a v marci 1997 sa stal jej predsedom. V októbri 2001 na svoj post rezignoval a od novembra 2001 do mája 2002 predsedal Zahraničnému výboru holandského parlamentu. 22. júla 2002 bol menovaný od funkcie ministra zahraničných vecí v prvej Balkenendeovej vláde. Do tej istej funkcie bol menovaný 27. mája 2003 v druhom Balkenendeovom kabinete.
Holandsko bolo do 31. decembra 2003 predsedníckou krajinou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a de Hoop Scheffer bol predsedom tejto organizácie.
Jaap de Hoop Scheffer je ženatý a má dve dcéry. Vo voľnom čase sa najčastejšie venuje športu, najmä behu, tenisu a squashu. Rád spieva a je milovníkom holandskej, francúzskej a anglickej literatúry, ako aj francúzskych filmov.
Zdroj: NATO, SITA
__________________________________________________________________________
 |
Lord George Islay |
 |
Javier Solana |
 |
Willy Claes Belgicko 1994 - 1995 |
 |
Manfred Wörner Nemecko 1988 - 1994 |
 |
Lord Carrington Veľká Británia 1984 - 1988 |
 |
Joseph Luns Holandsko 1971 - 1984 |
 |
Manlio Brosio Taliansko 1964 - 1971 |
 |
Dirk Stikker Holandsko 1961 - 1964 |
 |
Paul-Henri Spaak |
 |
Lord Ismay |
