Postupujúca globalizácia a zánik niektorých tradičných prejavov lokálnej kultúry viedli v roku 2003 k prijatiu Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva (používa sa aj výraz „žijúce dedičstvo“ z angl. „living heritage“). Predchádzalo mu vydanie Glosára k nehmotnému kultúrnemu dedičstvu (2002), kde sa medzinárodná skupina expertov pokúsila definovať základné termíny viažuce sa k nehmotnému kultúrnemu dedičstvu. Naň nadväzujú aj Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (2005) a Odporúčania na ochranu tradičnej kultúry a folklóru. V rámci Dohovoru bol vytvorený Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva a Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré si vyžaduje naliehavú ochranu.
 Zdroj: https://www.muzeologia.sk |
|---|
Slovenská republika ratifikovala Dohovor 18. decembra 2006. Gestorom plnenia Dohovoru je Ministerstvo kultúry SR a jeho odbor nehmotného kultúrneho dedičstva a znevýhodnených skupín obyvateľstva v rámci sekcie kultúrneho dedičstva. Koordinátorom a realizátorom je Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry, ktoré pôsobí v rámci Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK). V roku 2007 vláda SR schválila Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru a v roku 2015 Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020. Koncom roka 2019 schválila vláda taktiež Koncepciu udržateľného rozvoja nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry na roky 2020 – 2025, reflektujúcu obsahové a tematické rozšírenie Vykonávacích smerníc a ďalších dokumentov v nadväznosti na ciele Agendy OSN 2030.
 |
|
|
Výzvu na predkladanie návrhov vyhlasuje každoročne Ministerstvo kultúry SR. Nominácie sa tvoria princípom zdola nahor, teda je na samotných ľuďoch, jednotlivcoch či komunitách nositeľov nejakého javu ľudovej kultúry či živého dedičstva, aby na výzvu zareagovali a vypracovali nominačný spis.
|
Zdroj: www.unesco.sk , www.muzeologia.sk , ich.unesco.org
