Móric Beňovský - prvý slovenský euroobčan

Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský sa narodil v roku 1746 vo Vrbovom. Bol to slovenský cestovateľ, námorný kapitán, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, veľkokráľ na Madagaskare, generál francúzskej aj poľskej armády, rakúsky plukovník. Zároveň prvý Európan, ktorý (7 rokov pred Jamesom Cookom) zmapoval severný Tichý oceán a preplával naprieč zo severu na juh Pacifiku. Beňovský bol typickým predstaviteľom obdobia osvietenstva, rozvoja dopravy, obchodu a objavovania neznámych území, avšak aj symbolom nadchádzajúcej éry revolúcií. Bol prvým Slovákom, ktorý zasiahol do histórie a kultúry veľkého počtu krajín, a to nielen v Európe, ale aj v Ázii, Afrike a Amerike.

Maďarské zdroje ho uvádzajú ako Benyovszky, Poliaci píšu jeho meno tiež po svojom: Benyowsky či Beniowski. Jeho rodina žila v slovenskom prostredí, čo dokazujú aj zachované písomnosti po jeho matke a príbuzných, napísané po slovensky. Jeho slovenskú identitu potvrdzuje záznam z matriky gymnázia Piaristov v Sv. Juri, kde sa identifikuje ako „slovenský šľachtic“, čo je na jeho dobu pozoruhodné. Chcel sa zapojiť aj do Americkej revolúcie, v liste adresovanom Georgeovi Washingtonovi mu ponúkol svoju krv, skúsenosti a odvahu. Stretol sa s ním aj osobne a ponúkol mu projekt légie zverbovanej v Európe, ktorej by sa stal generálom. Washington projekt podporil, no mier USA s Anglickom jeho uplatnenie zmaril.  

Beňovský je autorom svetového bestselleru „Pamäti a cesty“, dodnes prekladaného a editovaného. Inšpiroval spisovateľov, básnikov, dramaturgov, skladateľov, maliarov, sochárov... mnohých kútov sveta. Na Slovensku inšpiroval vznik viacerých historických románov, nedávno skvelý muzikál Milana Antola, ako aj viacero ďalších divadelných hier.

Móric Beňovský bol v kontakte s mnohými významnými osobnosťami tej doby. Francúzsky kráľ Ľudovít XV ho menoval veliteľom pre oblasť Madagaskaru, Ľudovít XVI. mu udelil hodnosť generála. Mal takmer rodinný vzťah s Benjaminom Franklinom, vtedajším vyslancom Spojených štátov v Paríži. Cisárovná Mária-Terézia ho povýšila na grófa. Cárovná Katarína II sa ho obávala až do jeho tragickej smrti. Kapitán Cook sa o ňom zmieňoval ako o cestovateľovi ešte prv, než vyšli jeho Pamäti. Casanovu takmer naviedol na projekt pre Madagaskar.

Autor výstavy Miroslav Musil sa Beňovskému výskumne venuje už 20 rokov – odkedy viedol, v roku 1996, spolu s Františkom Kelem, prvú bádateľskú expedíciu po stopách Mórica Beňovského na Madagaskar, kde objavil lokalitu hlavného mesta Beňovského kráľovstva a miesto, kde tragicky zahynul. Popísal to v ich knihe „Madagaskarský denník – s kráľom zo Slovenska cez tri oceány“. V expedíciách potom pokračoval s riaditeľom Združenia Mórica Beňovského Vladimírom Dudlákom. Spoločne sa podarilo vytvoriť nové Beňovského námestie v lokalite Beňovského kráľovstva, v Antalahe, aj s pamätníkom, ktorý sponzoroval nadšenec Stanislav Machovčák. Takto meno veľkokráľa zdobí ulicu v hlavnom meste Madagaskaru, Antananarivo a v 3 ďalších mestách. Jeho meno nesie ulica v Budapešti, vo Viedni, ulice v pätnástich poľských mestách. Na Slovensku to tak, žiaľ, nie je – nedostal sa ani do učebníc dejepisu. Najvrúcnejší vzťah majú k svojmu rodákovi Vrbovčania, ktorí v jeho rodnej kúrii zriadili expozíciu a slávneho rodáka pripomína aj pamätník - zemeguľa, po obvode ktorej sú zobrazené dôležité udalosti z Beňovského života. Vrbové má aj Beňovského ulicu a školu. Zvlášť si Beňovského ctia na hrade v Starej Ľubovni, kde bol istý čas kvôli náboru pre poľskú armádu väznený,.

Miroslav Musil v autorskom texte k výstave o. i. uvádza:  

 „Historicky prvý rok, v ktorom sa Slovenská republika ujala Predsedníctva Rady Európskej únie je zároveň rokom viacnásobných okrúhlych životných jubileí historicky prvého euroobčana zo Slovenska, grófa Mórica Beňovského: 270. výročie jeho narodenia (1746), 230. výročie jeho tragickej smrti (1786), ako aj 240. výročie jeho voľby za veľkokráľa na Madagaskare. Iba dve historické osobnosti zo Slovenska dokázali dosiahnuť vysokú hodnosť generála tak celoeurópsky dominujúcej krajiny ich doby, akou bolo Francúzsko: Milan Rastislav Štefánik a Móric Beňovský. Pre cisára Jozefa II Beňovský vypracoval unikátny projekt vodnej cesty, ktorá by prostredníctvom Dunaja spájala Viedeň a Bratislavu s Jadranským morom. Dunaj je tepnou spájajúcou Bratislavu s moriami a Beňovský bol historicky náš najslávnejší moreplavec. Preklady jeho  bestselleru „Pamäti a cesty“ do desiatky jazykov nás spojili nielen s krajinami Európy, ale aj so zámorím (Japonsko). Beňovský sa zapísal do histórie a kultúry celkom 17 krajín štyroch kontinentov.

Národná banka Slovenska vydala pri príležitosti jeho predchádzajúceho okrúhleho životného jubilea v roku 1996 pamätnú striebornú mincu 200 Sk venovanú Móricovi  Beňovskému.“