Dnes je Utorok 19.03.2024 , meniny má Jozef

VELKOSŤ PÍSMA A A A

Slovenské lokality na Zozname svetového dedičstva

Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO môže byť zapísané pôvodné výnimočné dielo univerzálnej hodnoty jedinečné svojou architektúrou, stavebnou technológiou, mestského alebo krajinného charakteru, ktoré reprezentuje vieru, kultúrnu tradíciu či spolupôsobenie človeka a prírody. Objekty navrhnuté na zápis posudzujú odborníci (ICOMOS), ktorí návrh porovnávajú s objektmi zapísanými, navrhnutými alebo nenavrhnutými objektami podobného charakteru a pri výbere zohľadňuje aj možné ohrozenie a schopnosť ochrániť objekt v budúcnosti.

Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bol prijatý 16. novembra 1972 v Paríži a platnosť nadobudol 17. decembra 1975; pre Česko-Slovensko 15. februára 1991 (Oznámenie FMZV č. 159/1991 Zb.). Slovenská republika pristúpila k dohovoru 31. marca 1993 sukcesiou ako 134. štát.

Do roku 2008 pristúpilo k dohovoru 185 štátov, ktoré sa zaviazali chrániť spolu 878 lokalít - 679 lokalít svetového kultúrneho dedičstva, 174 lokalít svetového prírodného dedičstva a 25 lokalít svetového zmiešaného dedičstva, ktoré sa nachádzajú na území 145 štátov.

21 členný Výbor svetového dedičstva, volený členskými štátmi na Generálnom zhromaždení, schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva doteraz 7 lokalít zo Slovenskej republiky:

5 kultúrnych lokalít:

2 prírodné lokality:

  • Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu (spolu s Maďarskom v Berlíne, 1995) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu (Austrália-Cairns, 2000) podľa časti nominačného projektu Rokliny Slovenského raja, predloženého 26. 6. 1997
  • Karpatské bukové pralesy (spolu s Ukrajinou a Poľskom na Novom Zélande, 2007)

 

Krátko k jednotlivým lokalitám svetového kultúrneho dedičstva:
 

Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia

Rozvoj slobodného kráľovského mesta Banskej Štiavnice už stredoveku bol spojený s bohatými rudnými žilami a ich využívaním. Mesto malo veľkú rozlohu už v 13. storočí. Neodmysliteľnou súčasťou tohto centra technickej vzdelanosti je dodnes reprezentatívna urbanistická štruktúra s výnimočnou architektúrou, charakteristickou goticko-renesančnými meštianskymi domami, objektmi prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe a osídlením, spojeným s banskou činnosťou, radnicou, sakrálnymi stavbami (kostol sv. Kataríny) a fortifikačným systémom. Jedinečne technické pamiatky, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd, ako sú napríklad štôlne, veže, vodné nádrže a celý technický systém spojený s využívaním vodnej energie, zabezpečujúcej chod banských mechanizmov, patria medzi svetové unikáty.

Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec

Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec predstavuje typ dedinského sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred tradične využívanej krajiny s poľami a pasienkami. Je to v rámci karpatského regiónu najlepšie zachované sídlo svojho druhu.

Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia

Historické jadro Levoče bolo založené v 13. a 14. storočí v rámci opevnenia. Väčšina lokality je zachovaná a obsahuje kostol Sv. Jakuba zo 14. storočia s desiatimi oltármi z 15. a 16. storočia a pozoruhodnou zbierkou polychrómnych prác v neskorogotickom štýle. Oltár vysoký 18,6 m, ktorý postavil okolo r. 1510 Majster Pavol, je najvyšším dreveným gotickým oltárom na svete.

Architektonická dominanta Spišského hradu predstavuje jedinečný urbanisticko- krajinársky súbor vyrastajúci z vápencového brala. Patrí k najväčším fortifikačným stredovekým komplexom v strednej Európe. Jeho protipól predstavuje už v románskom období sídlo cirkevnej správy Spišská Kapitula. Súčasťou lokality je i podhradské mestečko Spišské Podhradie s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami, a obec Žehra so svojím ranogotickým kostolom sv. Ducha s vzácnymi stredovekými freskami. Tento súbor vytvára unikátny kompozičný celok.
Zaujímavé informácie o Spišskom hrade a okolí.

Historické jadro mesta Bardejov

Historické jadro mesta Bardejov predstavuje ojedinelý súbor vysoko rozvinutého stredovekého mesta. Mestský pôdorys s pravidelným rozvrhnutím ulíc okolo trhového námestia je významným dokladom európskej civilizácie v 13.-14. stor. Jeho koncept je zachovaný dodnes. Bardejovské meštianske domy majú svoj základ v prvej polovici 15. storočia, kedy ich bolo v meste asi 500. Obkolesujú trhové námestie a sú predstaviteľmi rozvinutej meštianskej kultúry, ktorú vytváralo mnohonárodnostné etnikum a multikultúrna spoločnosť. V tejto súvislosti je dochované i židovské suburbium, jediný zachovalý súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga z konca 18. storočia, vybudovaný plánovito podľa talmudistických predpisov.

Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka

Slovenská republika predložila nomináciu na zápis dňa 26. januára 2007 v sídle UNESCO v Paríži. Po jednoznačnom odporúčaní expertov Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS) v správe z mája 2008 Výbor svetového dedičstva UNESCO na svojom 32. zasadnutí v kanadskom Quebecu dňa 7. júla 2008 rozhodol o zápise pamiatky "Drevené kostoly slovenskej časti Karpatského oblúka" do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO na základe výnimočnej celosvetovej hodnoty pamiatok. Drevené kostoly sa stali v poradí siedmou slovenskou pamiatkou na zapísanou na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Návrh spracoval Pamiatkový úrad SR.

 

Ide o skupinu deviatich drevených objektov - ôsmich kostolov a jednej (oddelenej) zvonice - ktoré pochádzajú zo 16. - 18. storočia: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku (kostol a zvonica) a kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.

Geograficky sa pamiatky nachádzajú štyroch krajoch:

  • štyri v Prešovskom kraji (kostol sv. Františka z Assissi v Hervartove, evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, grécko-katolícky kostol sv. Mikuláša v Bodružali, grécko-katolícky kostol sv. Michala archanjela v Ladomírovej),
  • dve v Banskobystrickom kraji (evanjelický artikulárny kostol so zvonicou v Hronseku),
  • dve v Žilinskom kraji (rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, evanjelický artikulárny kostol v Leštinách)
  • jedna v Košickom kraji (grécko-katolícky kostol sv. Mikuláša biskupa v Ruskej Bystrej).

Drevené kostoly sa vyskytujú v mnohých krajinách, kde prírodné podmienky zabezpečili drevo ako dostupný a vhodný stavebný materiál. Na východnom Slovensku sa nachádza súbor 27 drevených kostolíkov, ktorý bol už v r. 1968 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Najstarším z nich je rímsko-katolícky kostol sv. Františka z Assissi v Hervartove, ktorý pochádza údajne z roku 1500. Zaujímavé je, že v kostolíkoch sa dodnes konajú bohoslužobné obrady.

Pri výbere kostolov boli použité nasledovné kritériá:

  • autenticita základnej historickej konštrukcie
  • autenticita umelecko-remeselných prvkov a detailov, vrátane výtvarnej výzdoby objektu
  • existencia pôvodného vnútorného zariadenia objektu (oltár, kazateľnica, krstiteľnica, ikonostas, organ, lavice, atď)
  • rozsah, charakter a kvalita prevedenia intervenčných zásahov realizovaných na objekte v priebehu 20. storočia (údržba, oprava, rekonštrukcia, modernizácia a pod.)
  • súčasný stavebno-technický stav objektu
  • využitie objektu
  • autenticita bezprostredného okolia objektu (ohradný múr, vstupná brána, zvonica, fara, cintorín, historická zeleň).

Originálna drevená architektúra v Karpatskom oblúku dokumentuje styk východnej/byzantskej a západnej/latinskej kultúry, pretavených do regionálnych zvláštností. Zároveň predstavuje symbiózu ľudového a profesionálneho staviteľstva a odráža kontext doby svojho vzniku. Evanjekické kostoly slúžia aj ako príklad konfesionálnej tolerancie v Hornom Uhorsku počas obdobia protihabsburského odporu.

 

Viac informácií o slovenských lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva sa môžete dozvedieť na stránkach Ministerstva kultúry SR.

 

Posledná aktualizácia: Aktualizované 09.12.2020 10:15  Tlačiť Hore

Subpage right banner