(hodnotiaca správa a odporúčajúci materiál pre Vládu Slovenskej republiky)
Úvod
Slovenská republika v procese realizácie programu Pamäť sveta UNESCO
Ustanovenie a činnosť Slovenského výboru pre program Pamäť sveta
Prvé projekty digitalizácie
Závery a odporúčania
Úvod
Problematika ochrany, vedeckého spracovania a sprístupnenia svetového kultúrneho a dokumentárneho dedičstva sa na začiatku tretieho tisícročia a digitálnej éry stáva neobyčajne frekventovanou nielen v jej prieniku do ťažiskových programov príslušných svetových organizácií a inštitúcií (IFLA, ECPA, ICOM), ale aj stratégie rozvojových programov všetkých moderných národných knižníc, archívov, múzeí, galérií a významných dokumentačných pracovísk. Rovnako UNESCO, uvedomujúc si spoluzodpovednosť za stav a situáciu v oblasti svetového dokumentárneho dedičstva odrážajúceho stáročný vývoj i rôznorodosť kultúr, civilizácií, národov i individuálnych osobností, v roku 1993 oficiálne prijalo a vyhlásilo celosvetový megaprogram nazvaný Pamäť sveta (The Memory of the World Programme). Jeho hlavné úlohy a ciele prezentované v početných materiáloch a programových bulletinoch možno zhrnúť a zovšeobecniť do nasledovných téz. Ide predovšetkým o:
Slovenská republika v procese realizácie programu Pamäť sveta UNESCO
SR a jej príslušné inštitúcie (knižnice, archívy, múzeá, galérie...) sa do medzinárodných aktivít súvisiacich s programom zapojili začiatkom roka 1995 spracovávaním analytických materiálov mapujúcich pre UNESCO i IFLA naše najvýznamnejšie historické knižnice. Pod gesciou Slovenskej národnej knižnice v Martine do týchto činností priamo vstúpili Univerzitná knižnica v Bratislave, knižnica Rádu premonštrátov v Jasove, lyceálne knižnice v Bratislave a Kežmarku, biskupské knižnice v Rožňave, Spišskej kapitule a Nitre, farské knižnice v Banskej Bystrici a Spišskej Novej Vsi, Čaplovičova knižnica v Dolnom Kubíne, múzeá v Antole, Betliari , Červenom Kameni, Topoľčiankach a pracovisko Slovenskej národnej galérie v Strážkach. Spracované analýzy boli ešte v priebehu roka 1995 odovzdané príslušným gestorom v zahraničí, kde sa využili pri spracovaní prehľadového materiálu UNESCO ( Memory of the World Programme - A survey of current Library Preservation activities) vydaného v roku 1996.
Budapeštianska subregionálna iniciatíva a jej odporúčania Ďalšou aktivitou Slovenskej republiky bola účasť jej delegáta na subregionálnom stretnutí organizovanom UNESCO k problematike programu Pamäť sveta v marci roku 1995 v Budapešti za účasti zástupcov Rakúska, Českej republiky, Maďarska, Chorvátska a Rumunska. Medzi záverečnými odporúčaniami tohto podujatia sa okrem organizačných úloh národných knižníc a archívov v príslušných oblastiach presadzovania cieľov a stratégií Programu v jednotlivých členských krajinách vo vzťahu k príslušným ministerstvám i národným komisiám UNESCO objavili aj tézy týkajuce sa vyslovene odborných a technických aspektov ochrany, spracovania a prezentácie významných častí dokumentárneho dedičstva. Možno ich uviesť v nasledovnom prehľade, ktorý nie je postavený hierarchicky, ale obsahuje dôležité body aplikovateľné všeobecne i v konkrétnych špecifických prípadoch príslušných inštitúcií:
Digitalizácia vo veľkom rozsahu a jej dáta môžu byť dostupné vtedy, ak budú držané v digitálnych "mass storage systems". Tie kontrolujú ich bázy automaticky, sú schopné uskutočňovať migráciu dát do iných systémov bez nevyhnutnosti zásahov človeka. Takéto systémy sa už zavádzajú v rastúcej miere v niekoľkých oblastiach vo sfére "datahighways" a "video on demand". CD-ROM ako bežný nosič formátovaných digitálnych dát sa stáva významným a vplyvným nástrojom ich rozširovania, začas môže slúžiť aj ako pamäťové médium pre menšie množstvo dát.Budapeštianske podujatie apelovalo aj na testovanie digitálnych technológií a zariadení v zúčastnených krajinách ešte pred rozhodnutím ich záväzného používania a kúpy. Gestori za UNESCO navrhli, aby sa táto vec riešila cestou dostupnosti všetkých komponentov príslušného technického vybavenia (digitálne kamery, svetelné zdroje, atď. ) formou prenájmu s implementáciou všetkých fáz digitalizačného procesu smerujúceho k finalizácií digitálnych verzií súborov unikátnych historických dokumentov medzinárodného významu. Táto myšlienka vrátane finančnej pomoci UNESCO vo výške 10 až 15 000 dolárov na každý takýto vstupný národný projekt, v rámci ktorého by prebiehali aj praktické školenia operátorov, prípadne reštaurátorské práce na vybraných dokumentoch sa však doteraz nezrealizovala. Rovnako deklarovaná podpora rozvoja digitálnych technológií v stredoeuropskych členských štátoch.Medzi hlavné odporúčania z Budapešti boli zahrnuté aj čisto organizačné a administratívno-právne opatrenia príslušných členských krajín smerujúce k potrebnej inštitucionalizácii národných aktivít (ustanovenie národných komitétov pre program Pamäť sveta, iniciovanie a realizácia konkrétnych projektov). V záujme ich efektívneho a praktického napĺňania bol na pôde Slovenskej národnej knižnice v Martine v roku 1995 spracovaný odporúčajúci materiál (Program Pamäť sveta - východiská, stratégie, ciele, úlohy) obsahujúci aktuálne informácie o dianí v okolitých krajinách i hlavné tézy programu prenesené do konkrétnych úloh významných slovenských dokumentačných i výskumných pracovísk. V tézach sa načrtli aj ťažiskové úlohy navrhovaného národného komitétu ako výkonného, poradného i koordinačného orgánu Ministerstva kultúry SR i Slovenskej komisie UNESCO pôsobiacej pri Ministerstve zahraničných vecí SR. Zdôraznila sa jeho úloha katalyzátora príslušných činností vo vzťahu k orgánom UNESCO , vládnym i nevládnym medzinárodným organizáciám.Materiál pochopiteľne obsahoval odporúčajúce tézy zamerané na pasportizáciu ohrozeného dokumentárneho dedičstva na Slovensku i vzácnych pamiatok slovenskej proveniencie v zahraničí, spolu s iniciovaním tvorby konkrétnych projektov na všetkých úrovniach od inštitucionálnych až po medzinárodné. Špecifikoval pojem dokumentárne dedičstvo (documentary heritage) ponímaný v UNESCO veľmi široko (pamiatky knižnej kultúry, rukopisné archívne dokumenty, špeciálne dokumenty (mapy, plány, fotografie, filmy, fonografické valce, audiovizuálne dokumenty ). V rámci technických a technologických špecifikácií programu Pamäť sveta v oblasti priamej či nepriamej digitalizácie sa v materiáli v podstate prezentovali výsledky a skúsenosti českej spoločnosti Albertina Icome Praha. Doporučilo sa aj budovanie technického pracoviska pre digitalizáciu ( na pôde SNK v Martine, resp UK v Bratislave), ktoré bolo možné vybaviť komponentami testovanými českými kolegami v Prahe a Beroune.
Ustanovenie a činnosť Slovenského národného výboru pre program Pamäť sveta
Začiatkom roka 1996 prebehla ustanovujúca schôdza Slovenského výboru pre program Pamäť sveta za širokej účasti predstaviteľov ministerstiev - kultúry, vnútra, školstva, Slovenskej komisie pre UNESCO, SAV, knižníc, archívov, múzeí a galérií. Jeho čestným predsedom sa stal spisovateľ a básnik Dr. Jozef Bunčák a výkonným predsedom Ing. Jozef Hanus, CSc. zo Slovenského národného archívu v Bratislave. K hlavným úlohám výkonného výboru patrilo v nasledujúcich mesiacoch popri tvorbe štatútu aj vytvorenie pracovných sekcií pre jednotlivé typy dokumentov (archívne, knižničné, ikonografické, archeologické, filmové, audiovizuálne). Výbor doporučil Ministerstvu kultúry SR aj iniciovanie tvorby konkrétnych projektov, ktoré by vytvorili základy budúcich slovenských digitálnych edícií, podľa jednotlivých typov dokumentov. Za oblasť pamiatok knižnej kultúry boli centru UNESCO pre program Pamäť sveta v Paríži navrhnuté dva. Popri "Iluminovaných kódexoch knižnice Bratislavskej kapituly - antifonároch", spoločnom projekte SNK a SNA, aj projekt Univerzitnej knižnice v Bratislave "Islamské rukopisy v Bašagičovej zbierke". Slovenská národná knižnica poverená gesciou nad oblasťou knižničných dokumentov a pamiatok knižnej kultúry iniciovala v letných mesiach roku 1996 na základe odporučení Medzinárodného poradného výboru pre program Pamäť sveta aj široký dotazníkový prieskum, ktorého zmyslom a základným cieľom bola tvorba národného registra a bázy dát o najvýznamnejších dokumentoch z tejto oblasti určených na digitalizáciu i možné nominácie na zápis do svetových zoznamov ohrozeného dokumentárneho dedičstva. Materiál obsahujúci zásady a kritériá výberu bol adresovaný takmer 300 inštitúciám - knižniciam, archívom, múzeám, galériám, príslušným ústavom SAV, fakultám vysokých škôl i cirkvám. Celú akciu možno hodnotiť veľmi pozitívne aj ako rozsiahlu informačnú kampaň o programe Pamäť sveta. Možnosť iniciovania ďalších projektov digitalizácie vzácnych dokumentov však zostala nevyužitá.
Prvé projekty digitalizácie - Uhorská kronika Jána z Turca, Bratislavský antifonár II a Arabiká Bašagičovej knižnice na CD-ROM
Ťažisko úsilia členov výkonného výboru sa v roku 1996 presunulo na riešenie úloh spojených s pilotným projektom plánovanej edície vzácnych stredovekých kódexov "Memoria Slovaciae - medii aevi manuscripta - Bratislavským antifonárom II, tzv. Hanovým kódexom, najvýznamnejšou doma zachovanou pamiatkou knižnej kultúry stredovekej Bratislavy z konca 15. storočia. V roku 1996 bola spracovaná jeho kodikologická analýza a uskutočnili sa aj prvé konzultácie na pôde Národni knihovny v Prahe a spoločnosti AiP Albertina Icome Praha. Tieto dve inštitúcie pripravili pod patronátom UNESCO v priebehu novembra 1996 aj medzinárodné podujatie zamerané na digitalizáciu rukopisov a vzácnych tlačí. Slovenská národná knižnica v Martine zrealizovala v rámci neho digitálne faksimile vzácnej prvotlače z jej fondov - Uhorskú kroniku Jána z Turca. Dielo vydané roku 1488 v Augsburgu, mapujúce uhorské dejiny od najstarších čias až po dobytie Viedne kráľom Matejom Korvínom v roku 1488, je hodnotné početnými kolorovanými portrétnymi drevorezmi uhorských panovníkov, ilustráciami vojnových výjavov i výskytom slovenských toponýmií a historických postáv (napr. Zlowachko - Slováčko). Kontinuita analytických prác na Hanovom kódexe pokračovala aj v roku 1997. Toto dvojzväzkové dielo uvádzané v súpisoch aj ako Antiphonarium Bratislavense IIa a IIb je jednou z najvýznamnejších doma zachovaných pamiatok knižnej kultúry stredovekej Bratislavy. Kódex bol vytvorený v rokoch 1487- 1488 na podnet kanonika miestnej kapituly Jána Hana (Haan de Wep, Ispar). O jeho iluminátorovi možno viesť polemiku, pretože staršie umenovedné diela uvádzajú v tejto súvislosti Mateja Prennera, údajne bratislavského miniátora, ovplyvneného skvelými prácami majstrov z okruhu salzburských dielní Ulricha Schreiera. Vysoká umelecká úroveň a kultúrno historická hodnota ďalších kódexových diel bratislavskej proveniencie bola nesporne významným argumentom k tomu, že Medzinárodný poradný výbor pre program Pamäť sveta UNESCO na svojom taškentskom zasadnutí v septembri 1997 zaradil tento súbor stredovekých iluminovaných rukopisov do svetového registra vzácneho dokumentárneho dedičstva (Memory of the World Register). Táto pocta sa rovnako dostala aj súboru vzácnych arabských rukopisov tzv. Bašagičovej zbierky z Univerzitnej knižnice v Bratislave. Priama digitalizácia Bratislavského antifonára II sa uskutočnila vo februári roku 2000 na pôde Slovenského národného archívu v Bratislave. Realizovala ju česká spoločnosť AiP z Beroun. Virtuálnou formou umožnila spojiť tri časti pôvodne jednotného dokumentu v minulosti necitlivo rozdrobovaného na viacero častí. Tie sa dnes nachádzajú v Slovenskom národnom archíve, Archíve a Múzeu mesta Bratislavy.Vydavateľom diela, ktorého prvá prezentácia sa uskutočnila v marci 2001 je Slovenská národná knižnica v Martine, ktorá finančne a gestorsky zabezpečuje aj digitálne vydanie Bratislavského antifonára I. Pripravuje sa digitalizácia a vydanie ostatných troch zo súboru piatich bratislavských antifonárov (BA III, IVa V).
Z poverenia Sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR a Slovenského výboru pre program Pamäť sveta zrealizovala Slovenská národná knižnica v Martine v roku 2000 ďalšiu iniciatívu, ktorá bola jednak reakciou na oficiálnu výzvu a žiadosť UNESCO (list zástupcu generálneho riaditeľa UNESCO p. Henrikasa Yushkiavitshusa o potrebe iniciovať nové projekty v rámci programu Pamäť sveta), jednak oficiálnym krokom k ďalšej príprave nových projektov digitalizácie a prezentácie významným pamiatok kultúrneho a dokumentárneho dedičstva Slovenska v národnom i medzinárodnom kontexte. Tretím veľmi dôležitým cieľom bolo vytvorenie kvalitného základu pre tvorbu Národného registra Pamäte Slovenska ako reprezentačnej pramennej bázy dokumentov ilustrujúcich komplexne všetky významné obdobia našich národných dejín, civilizačného vývoja, kultúry a umenia. Odozva našich najvýznamnejších zbierkových a dokumentačných pracovísk i centier vedy a výskumu priniesla niekoľko významných podnetov (pozri príloha č. 1) Činnosť a aktivity Slovenského výboru pre program Pamäť sveta v roku 2000 ovplyvnilo niekoľko významných skutočností. K najpodstatnejším možno uviesť úspešné dovŕšenie procesu oficiálneho prijatia Výboru medzi ostatné výbory Slovenskej komisie pre UNESCO (uznesenie Vládneho nariadenia č. 68/2000 z 2.2. 2000). Zásluhou vedenia Sekcie kultúrneho dedičstva a miestnej kultúry MK SR boli vytvorené predpoklady pre optimálne finančné zabezpečenie pilotnej časti projektu "Bratislavské antifonáre"(časť BA II a časť projektu BA I).V júli 2000 sa na pôde MK SR uskutočnilo pracovné stretnutie členov výkonného výboru SV PPS s vedením SKDaMK k otázkam nových nominácií SR. Všetci účastníci sa zhodli, že v roku 2000 nebude Slovensko nominovať nové projekty, ale sústredí sa na riešenie úloh spojených s tvorbou Národného registra Pamäte Slovenska. V decembri 2000 sa uskutočnilo na pôde MK SR ďalšie stretnutie členov výkonného výboru SV PPS s novým generálnym sekretárom SK pre UNESCO Dr. Miroslavom Musilom, na ktorom sa prijali kroky k personálnej obnove výboru a dynamizácii jeho pôsobenia formou medzirezortnej spolupráce (Ministerstvo kultúry, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo školstva a vedy, Ministerstvo financií, Ministerstvo zahraničných vecí ...). Podnety k tomu dalo aj pracovné stretnutie s ministrom kultúry p. M. Kňažkom v januári 2001, od ktorého sa mal odvinúť celý rad ďalších už spoločných postupov so zástupcami príslušných rezortov. Tí však podporu našim snaženiam prejavili len formálne svojimi listami. Výbor preto hľadal cesty podpory cez prezentácie už hotových výstupov (BA II na CD-Rom), menšími reláciami v médiách (Sl. rozhlas), formou publikovaných materiálov a odborných článkov, i pokusmi o rokovania s bankami a významnými firmami (ČSOB, Volkswagen Bratislava, Slovnaft). Naše snahy zostali bez efektu. Rovnako ako snaha získať prostriedky z predaja už hotových titulov. Nedoriešená zostala aj otázka financovania SV PPS v rámci Slovenskej komisie pre UNESCO, kde nám doteraz neboli pridelené žiadne finančné prostriedky. Aj vo výročnej správe o činnosti SV PPS za rok 2002 sme museli konštatovať, že sa nepodarilo rozvinúť a realizovať plány z minulého obdobia. Výbor začal stáť a pôsobiť len na iniciatíve jedného či dvoch ľudí. Príslušné inštitúcie prišli len zo všeobecnými podnetmi, bez návrhov na konkrétne personálne či finančné zabezpečenie nových projektov. Je zrejmé, že je tomu tak aj z dôvodov ich odbornej a technologickej náročnosti. Prezentovala sa len základná vízia programu Pamäť Slovenska (v rámci medzinárodného podujatia CASLIN 2002 - Ochrana a sprístupnenie dokumentov - nové trendy). Za úspech možno považovať skutočnosť, že sa podarilo dokončiť projekt "Arabiká Bašagičovej zbierky" Univerzitnej knižnice v Bratislava a tesne pred vydaním je aj ďalší z Bratislavských antifonárov - BA I. V apríli tohto roka prebehlo na MZV pod vedením novej generálnej sekretárky Slovenskej komisie pre UNESCO p. Boženy Krížikovej zasadnutie rozšíreného výboru SV PPS, v rámci ktorého sa jeho účastníci zhodli na nominácii dvoch nových projektov. Prvým je "Bartókova hudobná pozostalosť - slovenské ľudové piesne na fonografických valcoch" (gestor prof. Oskar Elschek), a druhým "Zbierka historických banských máp v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici" (gestorka Dr. Mária Španková). Výbor doporučil pokračovať v prácach na doterajších nomináciách (bratislavské antifonáre, arabiká). Zároveň podľa uplatnenia príslušných článkov svojho štatútu po diskusii zvolil svojho nového predsedu, ktorým sa stal Ing. Alojz Androvič, CSc. z Univerzitnej knižnice v Bratislave.
Závery a odporúčania
Oblasť organizačná a riadiaca:
Oblasť legislatívna:
Spracoval:
PhDr. Ľubomír Jankovič, PhD.
Martin, máj 2004
