Dnes je Štvrtok 28.03.2024 , meniny má Soňa

VELKOSŤ PÍSMA A A A

Život Metoda. 885 (815-885)

 

Pamiatka a život blahoslaveného otca nášho i učiteľa Metoda, arcibiskupa moravského.

In: Život Konštantína Cyrila a život Metoda. Štefan Vragaš, Matica slovenská 1994, s. 29-70.

ŠIESTY DEŇ MESIACA APRÍLA

Pamiatka a život blahoslaveného otca nášho i učiteľa Metoda, arcibiskupa moravského.

Požehnaj, Otče!

Boh dobrotivý a všemohúci, ktorý stvoril z nebytia v bytie všetko, viditeľné i neviditeľné a ozdobil všetkou krásou, z ktorej môže každý, aj keď o nej pomaly premýšľa, sčasti porozumieť i poznať toho, čo stvoril také obdivuhodné a mnohé diela. Lebo z veľkosti a dobroty diel sa uvažovaním poznáva aj ich Stvoriteľ (Rim 1,20), ktorého ospevujú anjeli trojsvätým hlasom a všetci pravoverní slávime vo svätej Trojici, to jest v Otcovi i Synovi i Svätom Duchu, čiže v troch hypostázach (svojpodstatách), ktoré možno nazvať troma osobami, ale v jednom božstve.

Lebo pred každou hodinou, časom i rokom a nad všetok um i netelesný zmysel sám Otec splodil Syna, ako riekla Premúdrosť: "Prv ako boli vŕšky, zrodil ma " (Prís 8,25). A v evanjeliu hovorilo prečistými ústami samo Božie Slovo, ktoré sa stalo telom v posledných časoch pre naše spasenie - Ja som v Otcovi a Otec vo mne - (Jn 14,11). Z tohože Otca vychádza i Duch Svätý, ako to povedal sám Syn Božím hlasom: - Duch pravdy, ktorý vychádza z Otca - (Jn 15,26). (2) Tento Boh dovŕšil všetko stvorenie, ako hovorí Dávid: - Pánovým slovom stvorené sú nebesá a dychom jeho úst všetka ich sila. Lebo On povedal a stalo sa, On rozkázal a povstalo - (Ž 33,6,9). Pred všetkým stvoril človeka, vezmúc zo zeme prsť, vdýchnuc mu dušu svojím životodarným vdýchnutím a dajúc mu rozumnú myseľ i slobodnú vôľu, aby vošiel do raja. Dal mu na skúšku prikázanie, že ak ho zachová, ostane nesmrteľným, ale ak ho prestúpi, smrťou umrie zo svojej vôle, a nie z Božieho príkazu.

Keď diabol uvidel človeka takého pocteného a povýšeného na to miesto, z ktorého on pre svoju pýchu spadol, naviedol ho, aby prestúpil príkaz. A Boh vyhnal človeka z raja a odsúdil na smrť. A odvtedy diabol začal ľudský rod popudzovať k zlému a pokúšať mnohými úkladmi. Ale Boh z veľkého milosrdenstva a lásky neopustil človeka, ale každý rok a čas vybral mužov a ukázal ľuďom ich skutky a horlivosť, aby ich napodobňujúc všetci sa povzbudili k dobrému. Taký bol Enos, ktorý sa prvý osmelil vzývať meno Hospodinovo. Enos potom, zapáčiac sa Bohu, prenesený bol k nemu. Noe, pokladaný vo svojom pokolení za spravodlivého, pred potopou sa zachránil v korábe, aby sa zem opäť naplnila Božím tvorstvom a krásnela. Abrahám po rozdelení národov, keď všetci poblúdili, poznal Boha a bol nazvaný jeho priateľom a prijal prisľúbenie: "V tvojom semene budú požehnané všetky národy "(Gn 22, 18; 26,4). Izák ako Kristov predobraz bol vyvedený na horu za žertvu. Jakub zničil tesťove modly a videl rebrík zo zeme až do neba a Božích anjelov po ňom vystupovať i zostupovať a v požehnaniach svojich synov prorokoval o Kristovi.Jozef v Egypte živil ľud, a tým sa ukázal Božím. Jóba Avsitidijského Písmo nazýva spravodlivým, pravdivým a bezúhonným. Prijmúc pokušenie a prekonajúc ho, Boh ho požehnal. Mojžiš, ktorý s Áronom patril medzi Božích kňazov, sa nazýva Faraónovým bohom, i súžil Egypt a vyviedol Boží ľud, za dňa jasným oblakom a v noci ohnivým stĺpom. I preťal more a prešli po suchu, ale Egypťanov potopil. V bezvodnej púšti ľud napojil vodou a nasýtil anjelským chlebom a vtáctvom. A hovoriac s Bohom tvárou v tvár - ak je len možné človeku hovoriť s Bohom - dal ľuďom zákon, napísaný Božím prstom. Jozue, syn Nunov, keď porazil protivníkov, rozdelil zem Božiemu ľudu. Sudcovia taktiež dosiahli mnohé víťazstvá Samuel, prijmúc Božiu milosť, pomazal a ustanovil kráľa Pánovým slovom. Dávid krotkosťou nasýtil ľudí a naučil ich Božie piesne. Šalamún, prijmúc od Boha múdrosť, ktorou vynikal nad všetkých ľudí, zložil mnohé dobré výroky s podobenstvami, aj keď ich sám nedokončil. Eliáš potrestal ľudskú zlobu hladom, vzkriesil mŕtve dieťa a privolal z neba oheň, spálil mnohých, aj obete spálil zázračným ohňom a pobijúc hanebných kňazov, vystúpil do neba na ohnivom voze a koňoch, dajúc svojmu učeníkovi dvojnásobného ducha. Elizeus, keď prijal milosť, konal dvojnásobné zázraky. Ostatní proroci - každý vo svojom čase - predpovedali mnohé podivuhodné veci, ktoré sa mali stať.

Ján, po týchto veľký prostredník medzi Starým a Novým zákonom, stal sa Kristovým krstiteľom a svedkom i kazateIom živých i mŕtvych. Svätí apoštoli Peter a Pavol s ostatnými Kristovými učeníkmi ako blesky prejdúc celým svetom, osvietili celú zem.

Po nich mučeníci svojou krvou zmyli škvrnu a nástupcovia svätých apoštolov, krstiac panovníkov, veľkou horlivosťou a námahou vyhubili pohanstvo.

Ctihodný Silvester s tristo i osemnástimi otcami, vezmúc na pomoc veľkého cisára Konštantína, zvolal prvý snem do Nicey, (3) Ária premohol, preklial ho i jeho blud, ktorý vyvolal proti svätej Trojici; tak ako kedysi Abrahám s tristoosemnástimi služobníkmi premohol kráľa a od Melchizedecha, kráľa salemského, prijal požehnanie a chlieb i víno, lebo (Melchizedech) bol kňazom Boha najvyššieho. Damazus však a Gregor Bohoslovec so stopäťdesiatimi otcami i s veľkým cisárom Teodóziom v Carihrade potvrdili svätý symbol, to jest "Verím v jedného Boha." Makedónia však vyobcovali, prekliali ho i jeho rúhanie, ktoré vyslovil proti Svätému Duchu. Celestín a Cyril s dvesto otcami a s iným cisárom v Efeze premohli Nestoria so všetkým bludom, ktorý hlásal proti Kristovi. Lev a Anatol s pravoverným cisárom Marciánom i šesťstotridsiatimi otcami v Chalcedone prekliali Eutychov nerozum a blud. Virgilius s bohumilým Justiniánom a so stošesťdesiatimi piatimi otcami zvolali piaty snem...(4) keď vyšetrili (bludy), prekliali ich. Agaton, apoštolský pápež, s dvestosemdesiatimi otcami a so ctihodným cisárom Konštantínom potlačili a zavrhli na šiestom sneme mnohé nepokoje a prekliali so všetkými ich stúpencami, to jest Teodora Franského, Sergia a Pyrha, Cyra Alexandrijského, Honória Rímskeho, Makária Antiochijského a ostatných ich pomocníkov, a upevnili kresťanskú vieru tým, že ju postavili na pravde.

II

Po tomto všetkom milostivý Boh, ktorý chce, aby každý človek dosiahol spásu a prišiel k poznaniu pravdy, za našich čias pre náš národ, o ktorý sa nikdy nikto nestaral, vzbudil na toto dobré dielo nášho učiteľa, blahoslaveného Metoda. Ak porovnáme všetky jeho cnosti a námahy po jednom s týmito bohumilými mužmi, (5) nezahanbíme sa. Lebo jedným sa vyrovnal, od druhých bol málo menší , ale od iných zase väčší, výrečných prevyšujúc činnosťou a činných výrečnosťou. Lebo všetkým sa pripodobniac, ukázal na sebe obraz všetkých : bázeň pred Bohom, zachovávanie prikázaní, telesnú čistotu, horlivé modlitby a nábožnosť, reč silnú i miernu; silnú na protivníkov, miernu však k tým, čo prijímali napomenutie, prísnosť, miernosť, milosrdenstvo, lásku, pevnosť v utrpení a trpezlivosť; všetkým sa stal všetko, aby všetkých získal ( 1 Kor 9,22).

Bol z rodu po obidvoch rodičoch nie chudobného, ale veľmi dobrého a váženého, známeho predovšetkým Bohu i cisárovi a celému solúnskemu kraju, a vynikal aj svojím telesným zjavom.(6) Preto i súperi, milujúci ho z detstva, s úctou o ňom hovorili, až i cisár, spoznajúc jeho bystrosť, dal mu spravovať slovienske kniežatstvo (7) - povedal by som - akoby bol predvídal, že ho pošle Slovienom za učiteľa a prvého arcibiskupa, aby sa naučil všetkým slovienskym obyčajom a pomaly na ne privykol.

III

Prežijúc v tom kniežatstve mnohé roky a vidiac mnohé búrlivé rozbroje v tomto živote, zamenil z vlastného popudu pozemské temnoty za nebeské myšlienky. Lebo nechcel znepokojovať šľachetnú dušu vecami netrvajúcimi naveky. A len čo sa naskytol vhodný čas, zriekol sa kniežatstva a odišiel na Olymp (8), kde žijú svätí otcovia. Dal sa ostrihať a obliekol sa do čierneho rúcha. A v pokore sa podroboval, úplne zachovával celú mníšsku regulu a venoval sa knihám.

IV

Keď však nadišiel onen čas, poslal cisár Filozofa, jeho brata, ku Kozárom. A on ho pojal so sebou na pomoc. Lebo boli tam Židia, čo kresťanskú vieru veľmi potupovali. On však povediac " Hotový som za kresťanskú vieru umrieť, " neodťahoval sa, ale šiel a slúžil mladšiemu bratovi ako služobník, podrobujúc sa mu.

Tento ich premohol modlitbou, Filozof však slovami. A tak ich zahanbili Cisár a patriarcha vidiac jeho dobrý úspech na Božej ceste, prehovárali ho, aby sa nechal vysvätiť za arcibiskupa na dôstojné miesto, kde by bol potrebný taký muž. Keď však nechcel, prinútili ho a postavili za opáta v kláštore, ktorý sa volá Polychron. (9) Jeho príjem je dvadsaťštyri mier zlata a otcov je v ňom viac ako sedemdesiat.

V

I stalo sa v tie dni Rastislav, knieža slovienske, so Svätoplukom poslali poslov z Moravy k cisárovi Michalovi, hovoriac takto : "Božou milosťou zdraví sme. I prišli k nám mnohí kresťanskí učitelia z Vlách i z Grécka i z Nemiec, (10) učiac nás rozlične. Ale my Slovieni sme prostý ľud a nemáme nikoho , kto by nás naučil pravdu a vyložil nám jej zmysel Tak teda, vladyka, pošli nám takého muža, ktorý nás napraví na všetku pravdu " (11)

Vtedy cisár Michal riekol Filozofovi Konštantínovi: "Či počuješ, Filozof, túto reč? Iný to nemôže vykonať okrem teba. Hľa, tu máš mnohé dary, vezmi svojho brata, opáta Metoda, a choď! Lebo vy ste Solúňania a Solúňania všetci čisto sloviensky hovoria." Tu nesmeli odporovať ani Bohu ani cisárovi, podľa slov svätého apoštola Petra, ktorý povedal: - Boha sa bojte a cisára si ctite ! - ( 1 Pt 2, 17). A keď vypočuli tú veľkú reč, pohrúžili sa do modlitby i s inými, čo boli tohože ducha ako aj oni.

A tu Boh zjavil Filozofovi slovienske písmo a ten hneď zostrojac písmená a zostaviac reč, vydal sa na moravskú cestu. Pojal so sebou aj Metoda, a ten opäť, pokorne sa podrobujúc, slúžil Filozofovi a vyučoval s ním. A keď prešli tri roky, potom čo vyučili učeníkov , vrátili sa z Moravy.

VI

Dozvediac sa o takých mužoch Apoštolský Mikuláš, poslal po nich, želajúc si ich vidieť ako Božích anjelov. Požehnal (12) ich učenie, položiac slovienske evanjelium na oltár sv. apoštola Petra, i blahoslaveného Metoda vysvätil za kňaza. Boli však mnohí iní ľudia, čo sa posmievali slovienskym knihám, hovoriac: Neprináleží nijakému národu mať vlastné písmená okrem Židov, Grékov a Latincov, a to podľa Pilátovho nápisu, ktorý napísal na kríži Pána. (13) Apoštolský ich nazval pilátnikmi a trojjazyčníkmi, preklial a rozkázal jednému biskupovi, ktorý trpel tým istým neduhom, aby vysvätil zo slovienskych učeníkov troch za kňazov a dvoch za lektorov.

VII

Po mnohých dňoch Filozof, zberajúc sa na Boží súd, riekol svojmu bratovi Metodovi: "Hľa brat, boli sme obaja záprahom, čo ťahal jedinú brázdu, a ja, skončiac svoj deň, padám na oranisku. Ale ty ľúbiš veľmi Horu, (14) no neopúšťaj pre Horu svoje učenie. Lebo čím môžeš byť skorej spasený?"

VIII

Tu Koceľ vyslal k Apoštolskému poslov, prosiac ho, aby mu prepustil nášho blahoslaveného učiteľa Metoda. I riekol Apoštolský: "Nielen tebe jedinému, ale všetkým tým slovienskym krajinám ho posielam ako učiteľa (15) od Boha i od svätého apoštola Petra, prvého nástupcu a kľučiara nebeského kráľovstva."

I poslal ho, napíšuc tento list: (16) "Hadrián, biskup a Boží sluha, Rastislavovi i Svätoplukovi i Koceľovi. Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch dobrá vôľa (Lk 2,14). Dopočuli sme sa o vašich duchovných snahách, ktoré sme si žiadali so živou túžbou a modlitbou pre vašu spásu: ako Pán povzbudil vaše srdcia hľadať ho a ukázal vám, že sa patrí slúžiť Bohu nielen vierou, ale i dobrými skutkami. Lebo viera bez skutkov je mŕtva (Jak 2,26), a odpadajú tí, čo si myslia, že Boha poznajú, ale skutkami sa od neho odvracajú (Tít 1,16). Veď ste žiadali učiteľa nielen od tejto Svätej Stolice, ale aj od pobožného cisára Michala. I poslal vám blahoslaveného Filozofa Konštantína i s bratom, prv než sme to my mohli urobiť. Oni však, len čo sa dozvedeli, že vaše krajiny prináležia Apoštolskej stolici, neurobili nič proti cirkevnému zákonu, ale prišli k nám, prinesúc i ostatky svätého Klementa. A my, trojnásobnou radosťou naplnení, rozhodli sme sa po preskúmaní poslať do vašich krajín Metoda, nášho syna, vysvätiac ho s učeníkmi, muža dokonalého umom a pravoverného, aby vás učil, ako ste prosili a prekladal knihy do vášho jazyka, úplne podľa celého cirkevného poriadku, i so svätou omšou, to jest službou, i s krstom, ako to začal s Božou milosťou a na orodovanie svätého Klementa už Filozof Konštantín. A tak isto, ak niekto iný bude môcť dôstojne a pravoverne prekladať, nech to bude sväté a požehnané Bohom i nami i celou katolíckou a apoštolskou Cirkvou, aby ste sa ľahko naučili Božie prikázania Tú však jedinú zachovajte obyčaj, aby ste pri omši najprv čítali Apoštola a Evanjelium po rímsky a potom po sloviensky, aby sa splnilo slovo Písma: - Chváľte Pána všetky národy! - (Ž 117,1). A na inom mieste: - Všetci budú hovoriť rozličnými jazykmi o veľkých skutkoch Božích, ako im Duch Svätý dal vyjadriť sa - (Sk 2,4. 11). Ak by sa však niekto z učiteľov u vás pôsobiacich opovážil inakšie vás zavádzať, lahodiac iba ušiam a odvracajúc sa od pravdy k bludom (2 Tim 4,3), pričom by hanil knihy vášho jazyka, nech je vylúčený nielen z prijímania, ale aj z Cirkvi, kým sa nenapraví. Lebo tí sú vlkmi, a nie ovcami, ktorých treba spoznať po ich ovocí (Mt 7,15-16) a chrániť sa ich. Vy však, milované dietky, počúvajte Božie učenie a neodmietajte cirkevné nariadenia, aby ste a stali pravými ctiteľmi Boha, nášho nebeského Otca so všetkými svätými. Amen."

Koceľ ho prijal s veľkou úctou. No potom ho opäť poslal k Apoštolskému - a s ním i dvadsať mužov, ctihodných ľudí - aby mu ho vysvätil za biskupa v Panónii na prestol svätého Andronika (17), apoštola zo sedemdesiatich. To sa i stalo.

IX

Po tomto však starý nepriateľ, závistlivec dobra a protivník pravdy, popudil proti nemu srdce nepriateľa (18) moravského kráľa a všetkých biskupov, (ktorí vraveli): "V našej oblasti učíš!" On však odpovedal: "Vskutku, keby som vedel, že je vaša, vyhýbal by som sa jej, lenže ona je svätého Petra. (19) A podľa pravdy, ak vy pre nevraživosť a lakomstvo prestupujete cez staré hranice v protiklade s kánonmi, robiac prekážky Božiemu učeniu, majte sa na pozore, aby ste si, chcejúc prebiť železnú horu kosteným temenom, nevyliali svoj mozog." Odpovedali mu nahnevane: "Zle obídeš!" On odvetil: "Ja hovorím pravdu pred cisármi a nehanbím sa. Vy si však len svojvoľne počínajte proti mne. Lebo nie som lepší ako tí, čo po mnohých mukách dali život, pretože hovorili pravdu."

Keď sa mnohé reči povraveli a keď mu nemohli protirečiť, povedal kráľ posmešne: "Nermúťte môjho Metoda, lebo sa už spotil ako pri peci." On odpovedal: "Hej, vladyka, raz stretli ľudia spoteného filozofa a spýtali sa ho: Čo sa potíš? On vraví: S hrubými ľudmi som sa prel." Pre toto slovo sa pohádali a rozišli. Jeho však poslali do Švábska (20) a držali ho tam pol treťa roka.

X

Správa o tom prišla k Apoštolskému (21) a keď sa to dozvedel, poslal na nich kliatbu, aby všetci kráľovi biskupi nespievali omše, to jest služby, pokým ho držia vo väzbe. A tak ho prepustili, no Koceľovi vraveli: "Ak toho budeš mať u seba, nezbavíš sa nás ľahko." Ale oni neunikli súdu svätého Petra, lebo štyria biskupi z nich zomreli. (22)

Stalo sa vtedy, že Moravania vyhnali všetkých nemeckých kňazov, ktorí žili u nich, lebo spoznali, že im neprajú, ale robia proti nim nástrahy. A k Apoštolskému poslali túto prosbu: "Pretože aj prv naši otcovia prijali krst od svätého Petra, daj nám preto Metoda za arcibiskupa a učiteľa." Apoštolský ho hneď poslal. Keď ho prijal knieža Svätopluk i so všetkými Moravanmi, zveril mu všetky kostoly i duchovných vo všetkých mestách. 0d toho dňa veľmi začalo rásť Božie učenie, vo všetkých mestách sa zväčšoval počet duchovných a pohania - odvracajúc sa od svojich bludov - uverili v pravého Boha. Tým sa aj Moravská oblasť začala väčšmi rozširovať na všetky strany a úspešne porážať nepriateľov. (23) Tak to aj sami vždy rozprávali.

XI

Bola v ňom však aj prorocká milosť, lebo sa splnili mnohé jeho predpovede, z ktorých jednu alebo dve rozpovieme. Jedno veľmi silné pohanské knieža, sídliace na Visle, (24) rúhalo sa kresťanom a sužovalo ich. (Metod) mu poslal tento odkaz: "Dobre ti bude, synu, dať sa pokrstiť z vlastnej vôle vo svojej zemi, než aby ťa zajatého pokrstili nútene v cudzej krajine; a spomenieš si na mňa." To sa i stalo.

Inokedy zasa, keď Svätopluk bojoval s pohanmi a nedosiahol nijaký úspech, ale vyčkával, približovala sa omša svätého Petra, (25) to jest služba, odkázal mu: "Ak mi sľúbiš, že svätý Petrov deň so svojimi vojakmi stráviš u mňa, verím v Boha, že ti ich (26) čoskoro vydá." To sa i stalo.

Ktosi iný, veľmi bohatý druh a radca (Svätoplukov), oženil sa so svojou príbuznou, t. j. švagrinou. (27) A Metod, hoci ich mnoho prehováral, poučoval a napomínal, nemohol ich rozviesť. Lebo iní, vydávajúc sa za Božích služobníkov, potajmo ich miatli, pochlebujúc im pre imanie, aby ich napokon odlúčili od Cirkvi. I riekol: "Príde čas, keď títo pochlebníci vám nebudú môcť pomôcť, budete si spomínať na moje slová, no nebude sa dať nič robiť. " Znenazdania, po odpadnutí od Boha, postihlo ich nešťastie a nenašlo sa ani ich miesto (Ž 103 , 16), lebo víchor ich vzal ako prach a rozprášil. Aj mnoho iného, podobné tomuto, sa stalo, čo v podobenstvách verejne rozprával.

XII

Toto všetko nemohol zniesť starý nepriateľ, závistník ľudského rodu, a ako pobúril Dathana i Abirona proti Mojžišovi, tak i niektorých proti nemu, (28) jedných otvorene, iných potajomky, ktorých totiž posadla hyjopaterská heréza. (29) Títo odvracali slabších z pravej cesty k sebe, hovoriac: "Nám dal pápež moc, tohto však i jeho učenie káže vyhnať." I zhromaždiac všetkých moravských ľudí, kázali prečítať pred nimi list, aby počuli o jeho vyhnaní. Ľudia však, ako je obyčaj človeka, všetci smútili a žialili, že ich chcú zbaviť takého pastiera a učiteľa; okrem slabochov, ktorými hýbala lesť ako, hľa, vietor lístím.

Keď však prečítali (pravý) list Apoštolského, (30) našli v ňom napísané: "Brat náš Metod je svätý a pravoverný, koná apoštolské dielo a v jeho rukách sú od Boha i od Apoštolskej stolice všetky slovienske krajiny, takže koho prekľaje, nech je prekliaty, a koho posvätí, nech je posvätený." A zahanbiac sa, rozišli sa so studom ako hmla.

XIII

No ich zloba sa nezastavila len na tom, ale hovorili: "Cisár sa naňho hnevá, a ak ho nájde, nezostane viac nažive." Ale milosrdný Boh ani v tom nechcel dovoliť pohanu na svojho služobníka, vložil cisárovi do srdca vnuknutie, lebo srdce cisárovo vždy býva v Božej ruke (Prís 21,1), i poslal mu list: (31) " Otče ctihodný, veľmi si ťa želám vidieť. Buď taký láskavý a poponáhľaj sa k nám, aby sme ťa videli, kým si na tomto svete, a prijali tvoju modlitbu." Metod ta hneď šiel Cisár ho prijal s veľkou úctou a radosťou a pochváliac jeho učenie, podržal si z jeho učeníkov kňaza i diakona s knihami. Čo len chcel, všetko mu splnil a v ničom ho neodmietol. Obľúbil si ho a veľmi obdaroval a opäť ho výprevadil slávnostne do jeho sídla, a takisto aj patriarcha.

XIV

Na všetkých cestách upadal do mnohých nebezpečenstiev od diabla; na pustatinách medzi zbojníkov, na mori do zvíchrených vĺn, na riekach do nečakaných plytčín, aby sa splnilo na ňom slovo apoštola: Nebezpečenstvá pred zbojníkmi, nebezpečenstvá na mori, nebezpečenstvá na riekach, nebezpečenstvá medzi falošnými bratmi, v práci a námahe, v častom bdení, o hlade a smäde a v ostatných útrapách, ktoré apoštol spomína (2 Kor 11,26-27).

XV

Potom odlúčiac sa od všetkého zhonu, svoje starosti zveril Bohu (Ž 54,23). Najprv však vybral zo svojich učeníkov dvoch kňazov, dobrých skoropiscov a v krátkom čase - začnúc mesiacom marcom až do dvadsiateho šiesteho októbra, čiže za osem mesiacov - úplne preložil z gréckeho jazyka do slovienskeho všetky knihy Písma okrem kníh Machabejcov. A keď skončil, vzdal Bohu dôstojnú vďaku a chválu, ktorý mu dal takú milosť a prispel na pomoc A odslúžiac so svojím duchovenstvom svätú obetu, oslávil pamiatku svätého Demetra. (32) Lebo predtým s Filozofom preložil len Žaltár a Evanjelium s Apoštolom (33) i s vybranými cirkevnými hodinkami. Teraz však preložil aj nomokánon, to jest pravidlo zákona, ako aj knihy Otcov.

XVI

A keď prišiel do dunajských krajov uhorský kráľ (34) chcel ho vidieť. A hoci niektorí hovorili a sa domnievali, že nevyviazne od neho bez muky, išiel k nemu. On však prijal ho tak, ako sa sluší na vladára, úctivo, slávnostne a s radosťou. A zhováral sa s ním, ako sa svedčalo takým mužom viesť rozhovory. Prepustil ho s láskou, pobozkal a obdaril ho veľkými darmi, povediac mu: "Spomeň si na mňa, ctihodný otče, vždy vo svojich svätých modlitbách."

XVII

A tak keď odvrátil všetky obvinenia zo všetkých strán, a zavrel ústa veľavravných, beh dokončil, vieru zachoval, očakávajúc veniec spravodlivosti (2 Tim 4,7). A keďže sa takto zaľúbil Bohu, aj Boh ho miloval. I začal sa približovať čas prijať pokoj od strastí a mzdu za mnohé námahy. I opýtali sa ho: "Koho pokladáš, otče a učiteľ ctihodný, za súceho medzi svojimi učeníkmi, (35) aby ti bol nástupcom v tvojom učení? " I ukázal na jedného zo svojich známych učeníkov, nazývaného Gorazd, hovoriac: "Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako i moja."

A keď sa v Kvetnú nedeľu zhromaždil všetok ľud, hoci veľmi zoslabnutý, vošiel do chrámu, požehnal cisára i knieža, (36) duchovenstvo i všetok ľud. A riekol: "Strežte ma, deti, do tretieho dňa!" Ako sa i stalo. Keď svital tretí deň, povedal naposledy: "Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha" (Lk 23,46). A na rukách kňazov dokonal šiesteho dňa mesiaca apríla, v tretej indikcii, roku 6393 od stvorenia sveta.(37) A len čo ho jeho učeníci opatrili a vzdali mu dôstojné pocty, vykonali cirkevnú službu po latinsky, grécky a po sloviensky a uložili ho v katedrálnom chráme. (38) I priradil sa k svojim otcom i patriarchom i prorokom i apoštolom, učiteľom a mučeníkom. Ľudia však, nesčíselný národ, čo sa zhromaždil, odprevádzali ho so sviecami, oplakávajúc dobrého učiteľa a pastiera: muži i ženy, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i nevoľní, vdovy i siroty, cudzinci i tuzemci, neduživí i zdraví; všetci, lebo všetkým sa stal všetko, aby získal všetkých ( 1 Kor 9,22).

Ty však z výsosti, svätá a ctihodná hlava, hľaď na nás, túžiacich za tebou, svojimi modlitbami, vysloboď svojich učeníkov z každého nebezpečenstva a rozširuj (pravé) učenie, bludárstvo však prenasleduj, aby sme, žijúc tu dôstojne podľa svojho poslania, stáli potom s tebou, tvoje stádo, po pravej strane Krista, nášho Boha, a prijali od neho večný život. Lebo jeho je sláva i česť na veky vekov. Amen.

VYSVETLIVKY:

1 Aj životopis Metoda sa začína uvedením dňa smrti podobne ako životopis jeho brata Konštantína.

2 Tu sa zdôrazňuje miesto Svätého Ducha vo svätej Trojici. Je to ohlas na otázku "Filioque".Konštantín a Metod, ich učeníci, ako aj autor životopisu sa pridŕžali učenia východnej cirkvi: Duch Svätý pochádza z Otca, kým bavorské duchovenstvo sa už pridŕžalo "Filioque" (z Otca i Syna).

3 Roku 325

4 Tu niečo chýba v rukopise.

5 Rozumejú sa tí, čo sa spomínali v predehádzajúej kapitole.

6 Rok Metodovho narodenia nie je známy. Predpokladaný čas narodenia by bol okolo r. 815.

7 Išlo o malé územie v Byzantskej ríši obývané Slovanmi, pravdepodobne na dolnom toku rieky Strumy.

8 Nejde o grécky lež o ázijský Olymp. Porov. VII. kap. Života Konštantína a poznámku č. 17.

9 Kláštor Polychron ležal na úbočí Olympu.

10 ... z Vlách i z Grécka, z Nemiec, t j. z Talianska, Byzancie a Franskej ríše. Boli to predcyrilometodské kresťanské misie na Veľkej Morave.

11 Slovo pravda (strs pravhda) tu označuje spravodlivosť, právny poriadok, právo, zákon Najskôr šlo o zákonník.

12 Nie už Mikuláš ale jeho nástupca Hadrián II.

13 Porov. Lk 23,38 a Jn 19,19-20.

14 Pod Horou sa rozumie kláštor na úpätí Olympu.

15 Učiteľa od Boha: termín učiteľ tu má osobitný význam zvláštneho úradu a poslania, totiž legáta apoštolskej stolice pre slovanské kraje.

16 Ide o list pápeža Hadriána II. z r. 869. Okrem tohto prameňa sa uvádza v skrátenej forme aj v Pochvalnom slove Cyrilovi a Metodovi. (Latinský text listu je neznámy.) List potvrdzuje tiež mienku o tom, že Rastislav "prosil učiteľa" z Ríma prv, než sa obrátil v posolstve do Carihradu.

17 Pápež vyhovel Koceľovej prosbe a ustanovil Metoda na "prestol sv. Andronika", a tak obnovil Avarmi zničenú provinciu v Sirmiu (Srieme), ktorú podľa cirkevnej tradície založil sv. Andronikus (jeden zo sedemdesiatich Kristových učeníkov - Lk 10,1; spomínaný aj v liste Rimanom - 16,7).

18 Nepriateľom bol východofranský kráľ Ľudovít Nemec.

19 T. j. Panónia aj s Veľkou Moravou, čiže sriemske arcibiskupstvo, patriace priamo pod právomoc pápeža.

20 Deportovali ho do bavorského väzenia. Najpravdepodobnejšie bol väznený v kláštore v Ellwangene.

21 Ide o pápeža Jána VIII., ktorého zaiste sám Koceľ informoval o osude arcibiskupa Metoda.

22 Údaj je hodnoverný. Krátko po sebe zomreli: salzburský biskup Adalwin, pasovský Hermannrich, frizašský Anno a brixenský Landfried.

23 T. j. za vlády kráľa Svätopluka a po víťazstve nad Karolmanom.

24 Ide tu o slovanské kniežatstvo kmeňa Vislanov (oblasť Malopoľska - Krakovska), ktoré v 9. storočí Svätopluk pripojil k Veľkomoravskej ríši, čím tam prenik1o aj kresťanstvo.

25 T. j. svätá omša západného obradu, celebrovaná v s1ovienskom jazyku.

26 Treba rozumieť pohanov.

27 Prepisovateľ Života Metoda z 12. storočia, nepoznajúc dobre význam strsl. výrazu kupetra (kmotra, t. j. manželka krstného otca), pri prepisovaní použil výraz švagriná. Stredoveké cirkevné predpisy prísne zakazovali sobáš medzi rodičmi a krstnými rodičmi.

28 T. j. proti Metodovi.

29 Pod hyjopaterskou herézou sa tu rozumie učenie, že Svätý Duch pochádza z Otca i Syna (ex patre filioque) Tohto učenia sa pridŕžali bavorskí kňazi už v 9. storočí, kým Rím sa priklonil k nemu až v 11.storočí.

30 Nitriansky biskup Viching intrigoval proti Metodovi a dokonca sa dovolával falošného listu o zosadení Metoda, kým Metod predložil skutočný list pápeža Jána VIII., známy pod menom "Industriae tuae". (Text v XII. kapitole je iba výťah z neho.)

31 Ide o cisára Bazileja I., ktorý napísal Metodovi list a pozval ho do Carihradu. Metod uskutočnil túto cestu asi r. 882.

32 Sv. Demeter bol patrón mesta Solúna a i sriemskeho arcibiskupstva Metod prechovával k patrónovi rodného mesta osobitnú úctu a zasvätil mu najmä v Panónii viaceré kostoly. (Sviatok sa tu svätil 26. okt.)

33 Apoštol značí : Skutky apoštolov a Listy apoštolov.

34 Kto bol uhorským kráľom, mienky bádateľov sa rozchádzajú: buď maďarské kmeňové knieža, buď franský panovník Karol III. Tučný, syn Ľudovíta Nemca a jeho nástupca, s ktorým sa Svätopluk stretol roku 884 a na ktorom stretnutí mohol byť prítomný aj Metod. Keby bola pravdivá táto druhá mienka, potom by bola XVI. hlava Života Metoda aj krásnym svedectvom o zmierení.

35 Podľa gréckej legendy o Klementovi k popredným Metodovým učeníkom patrili: Gorazd, Klement, Konštantín, Naum, Angelár, Vavrinec a Sáva.

36 T. j. byzantského cisára Bazileja a kráľa Svätopluka.

37 6. apríla 885.

38 Metodov hrob sa doteraz nepodarilo odkryť. Niet totiž istoty, kde stál katedrálny chrám.

 

Posledná aktualizácia: Aktualizované 27.10.2009 12:11  Tlačiť Hore

Subpage right banner