Dnes je Nedeľa 23.01.2022 , meniny má Miloš 

VELKOSŤ PÍSMA A A A

Martin Rakovský: O svetskej vrchnosti

In: ANTALÓGIA STARŚEJ SLOVENSKEJ LITERATÚRY. Bratislava: Veda, 1574.

slovenská verzia / latinská verzia

O SVETSKEJ VRCHNOSTI

Autor hovorí o ideálnej vrchnosti a vychádza vraj zo skúsenosti; je proti anarchii, tyranii a demokracii, ale za pevnú vládu schopného panovníka; z veršov prenikajú materialistické prvky autorovho myslenia.

 

 


Euterpé alebo prvá kniha

        Akési šialenstvo divné mi moju ovládlo myseľ,
       káže mi na samý vrchol pohoria Parnasu ísť.
       Čosi ma ťahá na stráne krásneho Helikonu,
       tam, kde Apolón lúdi zo zvučnej gitary tón.
5     Po Cirhe túžim, čo zvučné Múzy ju spravili slávnou,
       po tom prameni božskom, Pegas čo vyrazil von.
       Opustím čoskoro zem a lacnú zábavu v prachu,
       na zemi ma už ani chudoba nezdrží viac.
       Nezdrží údel vlasti, čo hrozí jej moslimský tyran,
10   alebo hocaká malá ku cnosti vedúca vec.
       Odíď preč, závisť, môj zápal je vyššie, než nenávisť siaha,
       to čo je nadmieru veľké, pre Moma miesta tam niet.
       Chystám sa na veľký podnik a podnikám obrovskú prácu,
       spúšťam sa na pusté more, riadiť chcem plachtami loď.
15   Láska však k aónskym devám a zmužilosť horúcej hrudi
       vraví im: "Pokračuj ďalej, cestu si dopredu raz !"
       Chcel by som teraz mať na sebe orlie mohutné krídla,
       chcel by som k vysokým hviezdam zo zeme v duchu sa niesť.
       Všetko tam svieti, tam nie je nijaká neznalosť vecí,
20   odtiaľto omnoho lepšie Boha i všetko je zrieť,
       Kristus, lesk otca, svetlo sveta a meradlo pravdy,
       ktorý vavríny riadiš združenie gastálskych diev,
       pozdvihni ma a moje sily, nech príde aj ku mne
       tak ako k básnikom iným z vysokých výšin ten duch.
25   Bez teba chraptí mi hlas a bez teba struna znie špatne,
       buď mi, prosím ťa, vodcom, ukáž mi záhadný smer.
       ech mi do veršov prenikne Gratia s ružovou nohou,
       aby mi všetko, čo zbásnim, ozajstnú robilo česť.
       Nakloň mi láskavo Múzy, veď ako vojak v ich zbraniach,
30   poď ich práporom dosiaľ toľko už strávil som dní.
       Od ich kultu ma nemohli odtiahnuť rodičia moji,
       nemohol odohnať ani života chod.
       Nemohla zdržať ma lákavá veselosť ľúbeznej devy
       nemohli mojím srdcom jedlo a hýrivosť hnúť.
35    Za ním šiel som ďaleko od vlasti pošírich nivách,
       až som sa konečne dostal v panenský svätý ich dom.
       Nech mi len po boku stoja a riadia mi verše a myseľ;
       skrze ne mužovia nízky slávnymi môžu sa stať.
       ľudí slávnymi robia a spôsobujú, že môžu
40   pri stoloch mocných sedieť, s vodcami rozhovor viesť.
       Ony do hrudi predákov vnášajú vznešené city,
       nechcú dovoliť srdciam plaziť sa, po zemi liezť.
       Odkiaľ sa vzala svetska vrchnosť a okiaľ sa vzala
       najvyššia moc a aká vláde sa vzdávať má česť,
45   kto je skutočným pastierom ľudu a verným mu strážcom,
       kto sa úplným právom vrchnosťou bude môcť zvať,
       o tom Euterpe povie a chronológiu Klio,
       o tom, čo vrchnosť má robiť rozpovie najvyššia z Múz.
       Thalia zhostí sa najvyšších cností a Erato povie,
50   skrz čo sa kráľovstvá menia v nový čo mení ich stav,
       Melpomene spomenie Thersitov, bytosti hodné
       podsvetných barín, bo senát chcú zbaviť posvätných práv.
       Sestra ich Terpsichora zas prorocky prezradí druhý
       štátu a ktorá forma zo všetkých najlepšia je,
55   čím sa od kráľa dobrého líši surový tyran,
       čo je podkladom šťastia kráľovstiev, obcí a ríš.
       Polyhymnia povie zas o tom, čo skrášľuje ríšu,
       o tom, že majestát kráľov božiemu rovnať sa má.
       Posledná ospieva nebeské kruhy a slnečné dráhy,
60   ako sú rozložené žiarivé sústavy hviezd.
       Odožeň teda chmáry, čo záháňajú mi zmysle
       cnosti a pochodne nové daj mi, Spasiteľ môj.
       Neslávim Heroda, Antiocha ni gigantov spupných,
       tých, čo oproti tvojmu kráľovstvu burcujú boj.
65   Nebudem falošne chváliť ni tráckeho Pyreneja,
       ktorý chcel hanebne stúpiť posvätnú družinu Múz.
       Ospievam šľachtu a tvojich kráľov, ktorých ty staviaš
       na čelo zákonov riadnych, aby ti chránili ľud.
       Vyzbrojuješ ich právom a cnosťami oproti špatným,
70   lebo veď poriadok celý od teba odvislý je.
       O čom by spievať mal skôr ? Či o luku slepého chlapca ?
       Akými ľsťami možno ženy a dievčatá zviesť ?
       Akým spôsobom bohaté zdroje pohárov vypiť,
       aby sa nemusel nikto hanbiť, že nemohol viac ?
75   Alebo o hádkach bohov, či o zlatom kolchidskom rúne ?
       Ako z papule chŕli ohavná Chyméra plam ?
       O tomto všetkom už pohanský básnici zložili básne,
       pri týchto hračkách sa zdržal nejeden frivolný múž.
       ľahko je skladať lákavým veršom lahodné hračky,
80   stačí ak samopaš svoju spontánne sleduje dych.
       Obratný básnik, no ľahkomyselný, rád spracúva tretky,
       lásku ti môže získať bzjarý žartovný verš.
       O koľko menšia je chvála, čo získaš z vážneho spisu,
       o toľko zase menej táraním prázdnych je v nich.
85   Ja si však básne o zlatých jabĺčkach Hesperíd nectím,
       o strašných obludách, čo ich zahubil Alkaiov vnuk,
       ani o vozoch, o hrách a zápasoch olympijských,
       ktoré všetky tak skvele oslávil Pindarov verš.
       O bdelých vladároch sveta a poradcoch sveta chcem spievať:
90   všetko, čo na tomto svete dobré je, pochádza z nich.
       Niekto snáď povie, že Ikarove napínam krídla,
       že je nad moje sily takáto náročná věc.
       Bude snáď kričať, že slepý farbu nemôže vidieť, 
       a že som nerozvážne svoju si zanechal vec,
95   keďže mi ešte vraj neodhalila umenie pravé
       Pallas a vavrínom svojím Apolón nepoctil ma.
       Ak som sa, úbožiak, doteraz neskrúcal na dvore kráľa
       a ani nemal som otca, čo by ma zoznámil s tým,
       isteže, púšťam sa do ťažkej veci, no cnosť moja mieri
100  nahor a pred ťažkou skúškou nechce sa na útek dať.
       Ruka sa dvíha nahor a proti bremenu svojmu;
       z ťažkého bremena tohto nemám ja nijaký strach.
       Ten, kto bojí sa výjsť, kto pre strach zbabelo skrýva
       prednosti svoje, ten nech sa ukrýva, koľko len chce.
105  Veď ani Amos prorokom nebol, ni proroka synom,
       oberal plané figy, bol iba pastierom stád,
       predsa však sťa by prorokom bol, tak vyjavil Židom
       osud a neriekli iní proroctvá lepšie než on.
       Napíšem o tom, čo od mnohých múdrych a vzdelaných mužov
110  počul som, ako aj, čo som vyčítal z početných kníh,
       niečo len ako príklad, no niečo rozumom schválim,
       to, čo nie mi je jasné - malú len skúsenosť mám.
       Pôjdem len ďalej, kadiaľ ma povedú aonské devy,
       Apolón na svojej lýre bude mi udávať tón.
115  Nechcem sa pokúsiť v distichách krátkych spracovať látku,
       ktorú len horko-ťažko dokáže herojský verš
       Ani ak Aténa sama by dala mi Maronov mozog,
       alebo ak by som v hrdle tisícku jazykov mal,
       kto by to chcel, ten chcel by kamienky líbyjskej pláne
120  opísať v básni a zrátať, koľko je žiarivých hviezd.
       Preto už začnem a z mnohých len niektorých vecí sa dotknem,
       ktoré by nemohli nevhod mojemu zámeru byť.
       Ako tá včela, čo na vŕšku hyblejskom sladký med tvorí,
       vidí, že pre jej plasty hodí sa nejeden kvet,
125  nevyberá však každý, len tie, čo najviac sú plodné,
       z málička kvietkov svojím sosáčkom pripraví med,
       takto aj ja si pre svoje verše vyberiem z mnohých
       iba tie vhodné a tie tiež, lepšie čo osvetlia vec.
       Najsamprv, čo je to vrchnosť a odkiaľ sa vec táto vzala ?
130  Začiatok tejto básne tomuto venovať chcem.

       Je to osoba riadiaca ľudí a prospechy ľudí,
       ktorú z pokynov božích ku tomu povolal lós,
       alebo rozhodli ľudia, keď riadne ju zvolili na to,
       aby šírila dobro, riadila spoločný štát,
       aby v súhlase s večným zákonom vladára hromu
135  desila bezuzdných ľudí, šírila pravdu a česť,
       za podlé zločinné skutky tak , ako to určuje zákon,
       stíhala trestami ľudí, života zbavila ich,
       nútila poslúchať zákony všemohúceho otca,
140  ako aj tie, čo rozum človeku káže si ctiť,
       aby smrteľní ľudia tak riadili zovňajšie údy,
       aby ich skromný život božiemu podobný bol.
       Dostal do moci meč, by mier ním neprestaj chránil,
       lebo je požehnaním ľudí a dedín a miest;
145  aby ním trestal nemravných ľudí a odporcov stíhal,
       aby ním krem toho stále svoju si zväčšoval moc;
       aby, ak žiada si vec, aj po biči strašlivej vojny
       neváhal siahnuť a krotil nadutosť hláv;
       aby dohliadal na to, či zločinci pykajú tresty,
150  bitie, mučenie, väzbu, väzenie alebo smrť;
       aby s vonkajšou silou počestných chránil a zbraňou
       bojoval za nich a nikdy neváhal na pomoc prísť;
       aby odmeny, stimuly cnosti, tým, čo sú ich hodní,
       dával a príslušnou poctou spevňoval u dobrých cnosť.
155  Dvojakú povinnosť má, i povinnosť vodcu i vládcu;
       za vojny vodcu a v mieri povinnosť, ktorú má kráľ.
       V mieri mu pomáha zákon a za vojny vernosť a zbrane;
       v zbraniach je totiž sila, v zákonoch zase um.
       Preto mu treba aj posádky mocné, aj náklady na ne;
160  musí mať prostriedky veľké, vojakov musí tiež mať,
       či už nad ľuďmi vládne, čo oporou hrad im je jeden,
       alebo panuje v ríši, v ktorej je národov viac.
       Tieto méty sú pre vládcov základným znakom a na nich
       spočíva spravodlivá vláda a v nich má svoj cieľ.
165  Sú tu však mnohé druhy a nemajú rovnako všetky
       jeden a ten istý názov alebo ten istý rang.
       Lebo veď výrazy kráľ a cisár a diktátor, sudca,
       senátor, konzul a človek, ktorého tribúnom zvú,
       prétor a kozmos a efor a dynasta starého veku,
170  všetky tie mená predsa vrchnosť len označiť chcú,
       ako aj iných, čo starajú sa o menšie veci,
       divadlá, výdavky, fiškus, verejné domy a trh.
       Teraz však o týchto rozdielnych druhoch ja nemienim písať,
       zámerom mojím je predsa opísať vrchnosť, jej moc.
175  Nech ti je dosť, ak poviem, čo králi a monarchovia
       sú a na čo ich treba, aký je počiatok ich.
       Pretože z viacerých mienení o tom je mienenie jedno,
       všetky že majú tú istú príčinu vzniku a cieľ,
       poviem tu, čo je klérus, tí vybraní sluhovia Krista,
180  kto sú to kardináli, ktorí sa dľa pántov zvú,
       kto sú pápeži, mnísi a biskupi, ktorí hneď mečom,
       hneď zase výnosmi tvrdo spravujú štáty a ľud,
       pretože majú i kľúče i Petrove siete a vierou
       držia tú posvätnú skalu, na ktorej stojí ich trón.
185  Pretože táto ich moc je zmiešaná s verejnou mocou,
       podobným spôsobom vládne skrz silu, zákon a meč,
       žiadalo by sa povedať preto, koľko sa líši
       od tej, čo náleží kráľom, keďže ju prináša trón.
       Isteže, o koľko zem je vzdialená od kruhu neba,
190  pretože dolné miesta kázal jej zaujať Boh,
       o toľko líši sa civilná vláda od vlády svätej,
       hoci to čiastočne učí občiansky poriadok náš.
       Mne sa však také posvätné meno so svetským menom
       nepatrí miešať a ani nebol to úmysel môj

 

       V dôsledku predpokladov sa vyvodzuje, že
       Boh je prvou eficientnou príčinou vrchnosti

 

195  Teraz už treba mi vysvetliť príčinu, povedať o tom,
       z akého prameňa predsa prichádza občianska moc.
       Z akých počiatkov, prečo a kedy sa začala, koľko
       trvala vekov, ak žiadna nečinnosť nezmohla ju,
       o tom sa vyjadriť treba a koľko zažila búrok,
200  dokiaľ cez rôznych mužov prešla, cez nejeden kmeň,
       ktorá ríša sa držala pevne, keď osud jej žičil,
       ktorú v najväčšom kvete postihol ukrutný pád.
       Nezvratný dôkaz, že Génius a ochranné božstvá
       stáli pri nej a že aj ešte dnes chráni ju Boh.
205  Lebo veď spočiatku, za časov prázdna, keď ešte sa vôľa
       riadila umom, keď zlo ju nezmohlo tak ako dnes,
       na zemi namiesto kráľa sám otec potomstvu vládol,
       rozkazy otca musel každý si vážiť a ctiť.
       Keď sa však ľudia zvrhli a Boh sa im vo svojom hneve
210  pomstil a množstvom vody zaplavil skazený svet,
       vlády nad svetom zmocnil sa Nimród; bol rázny, a preto
       silou a zákonom tvrdým krotil a utláčal zlých.
       Po ňom zas vládli nepretržite s osudom šťastným
       iní udatní chlapi smelých a odvážnych sŕdc,
215  za ktorých žiarili monarchie: asýrska, médska,
       grécka a tá, čo potom Romulov prevzala trón.
       Súdené bolo , že kráľovstvá tieto budú sa síce
       meniť, no bez svojho vládcu nemá byť nijaká Zem.
       Takto to predpovedal z božieho vnuknutia prorok
220  v čase, keď vykladal svoje, ako aj pánove sny.
       Panovník uvidel strom tak veľký, že do neba siahal,
       tisícky živočíchov videl tam pod ním sa pásť.
       Daniel vyložil z toho, že v kráľovstve babylonskom
       budú môcť národy zbožné dobre a bezpečne žiť.
225  Potvrdil to aj vojnový obor, čo Daniel ho videl;
       myšlienky tieto mu vnukli viaceré zvery a cap.
       Veci sa udiali tak, jak predpovedal to prorok:
       kráľovstvá za sebou išli, ako to povedal on.
       Osudné rohy zmohutneli a začali vojny,
230  stojí železný obor, hnáty však hlinené má.
       Kráľovská moc sa preniesla z jedného kmeňa na druhý,
       vrchnosť však neprestala, bola a trvala vždy.
       Ctila sa vernosť a stud a mier a zbožnosť a múdrosť,
       pravda a právo mali najvyššiu cenu a česť.
235  Zločiny strašné si vyžiadali strašlivé tresty,
       za svoje odvážne činy pykal vždy búrlivý ľud.
       Dobrá tá vec už od čias Nimróda trvala toľko
       rokov a priniesla mnoho prospechu pre ľudský rod,
       lebo v nej nezmohla nič ni hmota, ni stoický osud,
240  nezmohlo učenie bludné, kladúce do látky moc,
       nezmohla náhoda, démon a prvotné bezbožné sekty,
       alebo hocčo, čo slepá bezbožnosť vymyslieť vie.
       Ktože by pochybnosť mal, že bez božej pomoci stojí,
       že ju nestvoril večný, múdry a všemocný Boh,
245  z ktorého vytryskuje prameň každého dobra,
       ktorý je otcom pravdy, dobro má prameň len v ňom ?
       On dal všetky tvary a silu, stvoreným veciam,
       všetkému pokynom svojím láskavo udáva chod.
       Ktoráže bezduchá vec by mohla zákonom svätým
250  pridať strážcov, a tak im silu a ochranu dať,
       keby nebolo Boha, i žriedla i pôvodcu cnosti ?
       Skrz neho šíri sa svetlo, poznanie pravé a lesk.
       Horlivý stvoriteľ v súhlase s osudom určuje zákon,
       z jeho rozkazu všetky premeny zažíva svet.
255  Vytušil to aj pohanský národ, hoc pravého Boha
       neznal, no tvrdil, že jeho kráľom bol najsamprv Zeus.
       Pallade patril ten štít, čo Perseus boje s ním zvádzal,
       Bellerofontov Pegas darom tiež od bohov bol.
       Synovi Venuše daroval boh štít obdivuhodný,
260  všetko, čo potomstvo malo prežiť, tam znázornil boh.
       Ním sa udatný hrdina chránil a chránil aj ľud svoj,
       kráľovi auzónskemu zaťom keď túžil sa stať.
       V Ríme, keď zomrel Quirinus, pôvodca mena a otec
       Rimanov, prosili bohov, z občanov každý si prial,
265  aby im z vôle a znamení bohov sa dostalo kráľa,
       pretože o tieto veci, podľa nich, staral sa boh.
       Numa Pompilius žil vtedy, muž zmienenia hodný,
       ktorý vynikal v práve, vynikal skrz zbožný cit.
       Riadením božím a s dobrým znamením kráľom sa ten stal,
270  koho dávno už predtým za kráľa želal si Rím.
       Keď si ľud žiadal vrchnosť, tak jeho priviedli na hrad,
       tam si na skalu sadol, k poludniu uprel svoj zrak.
       Po jeho ľavici s hlavou zakrytou sadol si augur,
       ktorý znamenia šťastné od bohov vykladať vie.
275  Tento, jak obyčaj káže, mal v pravici palicu hladkú,
       zahnutú na jednom konci; v Ríme ju lituom zvú
       Keď už očami prebehol dovôkol po celom meste
       a keď si prezrel polia, ktoré mal v okolí Rím,
       označil na nebi kraje a zo strany východnej viedol
280  čiaru, tým smerom, kde slnko zapadať možno je zrieť.
       Pravý bok nazval juhom a ľavý zas severom nazval,
       v diaľke však mysľou a zrakom pevný si stanovil bod.
       Potom, keď palicu krivú si preložil z pravice svojej
       do ľavej ruky a v pravej ruke už nedržal nič,
285  vložil ju na hlavu Numu a potom augur sa začal
       k bohu modliť a pritom použil takýchto slov:
       "Ak je, Jupiter, možné, by kráľom Kviritov stal sa
       človek, ktorému teraz pravicu na hlave mám,
       zošli nám, prosím ťa, z neba znamenie jasné a isté
290  v priestore tom, čo práve na nebi vymedzil som."
       Potom, keď doslovne vyložil prianie, čo obdržal túžil,
       žiadajúcemu zoslal žiadané znamenia boh.
       Dostali znamenia šťastné a Numa stal sa ich kráľom;
       Jovovi za to, že splnil želanie, chválu vzdal Rím.
295  Za jeho vlády vraj z nebies štít im bohovia dali,
       ktorý mal život a spásu zaistiť pre mesto Rím.
       V Čechách si zmysleli povesť, že za dávna udatný Brunšvik
       a hroznými obludami podsvetia podstúpil boj
       a že ich všetky premohol svojím posvätným mečom,
300  ktorý, ako sa verí, z nebies vraj obdržať mal.
       Povedz, čo starí so záhadami týmito chceli,
       ak nie to, že sa stará o štáty, o vodcov Boh?
       Načo však hovorím o lete vtákov a bystrosti prázdnej,
       načo na vode stavať, výmysly na pomoc brať ?
305  Komu však nie sú známe výzvy a proroctvá slávne
       posvätných kníh, čo tak ich úprimne na mysli mám ?
       Hlas boží znie: "Nuž podmaňujte si, synovia zeme,
       zeme, dedičstvo moje, bohatstvo v hlbinách vôd !
       Ktokoľvek vyleje ľudskú krv a stane sa vrahom,
310  ten mi odpyká za svoj zločin a stihne ho smrť.
       Tvrdo sa pomstím, no keďže môj syn je obrazom mojej
       božskej mysle, tak bude mstiteľom namiesto mňa.
       Predáci mocní, čo uzdou a mocou riadite zeme,
       milujte spravodlivého Boha a vážte si ho.
315  S obavou dôvery plnou sa snažte Pánovi slúžiť,
       radosti vaše nech krotí pred Bohom bázeň a strach.
       Isté a bezpečné blaho že kráľom Hospodin dáva,
       o tom predsa aj Dávid na svojej gitare hrá.
       Pod mojím vedením kráľovia vládnu: tak volá aj Múdrosť;
320  Bohu náleží teda káranie každé a súd.
       Dajte cisárom to, čo im patrí ! Tak nariadil Kristus,
       ktorý obrazom živým božského rodiča je.
       Pavol, keď spájal a zlučoval s dávnymi storočia nové
       a keď zákonom viery národy pospájať chcel,
325  týmito slovami nalieha v liste, čo Rimanom poslal:
       "Každá duša nech slúcha toho, čo pánom je jej."
       Od Boha totiž pochádza moc a odnikiaľ inde,
       on totiž vrchnosti zbožnej určuje zákonník práv.
       Krem toho, proti vierolomnosti zákony určil,
330  aby vinníci krvou pykali za zločin svoj.
       Rozdelil majetky pánom a tieto vlastníctvom nazval,
       nechcel, by zmätok a chaos vo všetkom na svete bol.
       Preto tiež Mojžiša postavil na čelo svojeho ľudu;
       Jozua nastúpil po ňom, lebo to kázal tak Boh.
335  Čoskoro dal mu chrabrého Júdu a Gedeóna,
       potom však Saulovi kráľovskú korunu dal.
       Neskôr však od ovčích ohrád povolal Dávida k žezlu,
       zoslal šťastlivý vietor do jeho kráľovských plácht.
       Kázal vyplácať vojakom plat, i riadny i slušný,
340  schválil popredným mužom sikel sťa podporu dať.

 

       Nariadil teda vrchnosť sám Boh a on ju aj chráni,
       on je tvorcom tej veci, prvou jej príčinou je.
       Potvrdzuje to rozum, národy, poriadok v svete,
       podstata úradu tohto, čítanie posvätných kníh.
345  Príčinou druhou je žiarivý rozum a povaha ľudská,
       ktorá je približne taká, akú aj stvoriteľ má.
       Táto miluje združenie rovných a nechce byť nikdy
       sama, lež na svojich veciach snaží sa účasť vždy mať.
       Človek je živá bytosť zrodená pre život v obci,
350  k smrti sa pre prácu morí, nové a nové chce znať.
       Keď ho Boh stvoril, určil mu cieľ a hranice cieľa,
       vnukol mu, že si má dobro modlitbou od Boha priať.
       Preto skutočné dobro a to, čo zdá sa mu dobrom,
       hľadá a snaží sa získať, spôsobom akým len vie,
355  bohatstvo, život a mier a pocty, nosiace slávu;
       majetkom chráni si život, prežitým životom česť.
       Velikou cťou sú predovšetkým duševné dary,
       umenia, cnosť a rozum, ako aj dôstojný mrav.
       Získaním týchto pripravuje si blažený život,
360  aký nám ukazuje stvoriteľ, pôvodca náš.
       Len čo však niekto dosiahne s úsilím veľkým tie dobrá,
       radosť má z nich, a preto nechce žiť jedine sám.
       Naopak, teší sa, jasá a plesá, ak dáva z nich iným,
       robí mu radosť, že svedkov svojeho života má.
365  Jeden zdieľa umenia krásne, čo vyniká sám v nich,
       ktoré vzdelaný Foibos za dobré uznáva sám;
       druhý zas zdieľa cnosti a stimuly, zovúce k slávnym
       činom, a chovanie mužské, cestičky pravdy a práv.
       Z toho sa dostáva jedným i druhým s nesmiernou poctou
370  sláva a blažený život prichádza z takýchto snáh.
       Zatiaľ čo s nesmiernym úsilím po takom živote túžia,
       snažia sa, aby aj iným okriala verná ich hruď.
       Nad iných vynikať túžia a snažia sa ovládať všetkých,
       rovnako nasadiť uzdu dobrým tak ako aj zlým.
375  Lebo veď, toľkéto dobro sa zdieľa a zveruje samo,
       šľachetná myseľ ho v sebe zavreté nemôže mať.
       V tom jej však prekáža špatnosť a ľudská zvrátená vôľa
       vzbura, prevrat a vojny, lúpež a ohavný čin.
       Preto tiež tí, čo v horlivej hrudi majú viac cnosti,
380  ktorých silnejší zápal strhnúť vie pre čestnú vec,
       schopní sú vystaviť život aj zjavným nebezpečenstvám:
       zlomiť ich nemôže búrka, nemôže vojnový hluk.
       Snaženia svoje zameriavajú len pre dobro celku,
       do neho vkladajú sily, súkromný majetok svoj.
385  Pre dobro celku, tak vravím, bo to, čo je pekné a dobré
       nemôže na žiaden spôsob človek len jediný mať.
       Príroda matka tak každému káže, i snažia sa získať
       sebe i spoločenstvu prostriedky pre tento ciel,
       tak ako diamant železo hľadá a potom ho svojou
390  prirodzenosťou vábi, k sebe ho pritiahnuť vie.
       Horlivo snažia sa utíšiť rozbroj a nepokoj v štáte,
       ku poslušnosti nútia silou a zákonom zlých.
       Snažia sa získať pomoc a s dobrými uzavrieť zmluvy,
       aby si takto mohli podmaniť odbojný voj.
395  Takéto veľké úsilia sprevádza šťastie a priazeň,
       dobrí sa totižto radi dávajú dobrými viesť,
       dobrovoľné sa združujú do celkov, do rôznych skupín,
       velikú radosť im robí takýto spoločný stav.
       Na čele stojaci plnia úlohy kľudného mieru,
400  prísnymi mravmi a kázňou obdaria bezpečný vek.
       Chránia život i majetok ľudí a vracajú cenu
       cnosti a každému ručia za jeho slávu a česť.
       Z tohoto cieľa a obra si tvoria dokonalejšie
       dobro a s veselou mysľou velebia Boha a ctia.
405  Cieľ ten a dobro, čo s úsilím celým sa vyhľadáva,
       za ktoré každý človek prosí a modlí sa zaň
       šťastnou a blaženou robí každú spoločnosť ľudskú
       šťastlivým kráľovstvo každé, šťastlivou hocktorú z ríš.
       Lebo veď schopnosť a cnosť a telo kypiace zdravím,
410  sláva a česť a zbožnosť, priateľské zväzky a mier
       nemôžu nikdy byť pevné a dlho nemôžu trvať,
       ak sa ich spravodlivosťou nesnaží zachovať štát.
       Pre toto spoločné dobro pečlivá príroda matka
       spôsobuje, že riadia ríše a kráľovstvá svet.
415  Ktože naučil zdatného Nimróda národy riadiť,
       alebo Herakla skrotiť kdeakú divokú zver ?
       Ktože Thesea stavať hradby a zakladať mestá,
       včely mať kráľovnú svoju, rodinu svoju si nájsť ?
       Zachovávať úprimné zmluvy a zákony dávať ?
420  Že sú dobrí a špatní s ohľadom na hodnosť ich ?
       Ktože rozdelil majetky najprv a vlastníctvom nazval ?
       Silou že nebráni ľuďom odstrániť násilie Boh ?
       Ak nie príroda matka, tá najlepšia vodkyňa k právu,
       dokiaľ svieti jej svetlo, dokiaľ ju neskrýva tma.
425  Teraz však poviem o tom, čo pravým je opakom ríše,
       o silách, ktoré sa snažia pošliapať zákony jej.
       na prvom mieste a na čele ich je tyranstvo kruté,
       vtedy, keď žezlo drží bezprávne jediný muž.
       Neriadi zákonom obec a nevládne pre čestné ciele,
430  nechce dosiahnuť vládou pre všetkých dobro a zisk.
       Jeho vôľa je zákon, čo jemu sa páči, je nutné:
       úžitok rozhoduje, či je to slušné, či nie.
       Preň je príjemné všetko, čo slepá mu zveruje chúťka,
       potechou je mu, keď vidí, všetkým že naháňa strach.
435  Nehľadá prednosti ducha, lež to, čo prináša šťastie:
       majetky, život a pokoj vraždami, strachom a ľsťou.
       Cnosťou a cťou i bohmi a ostatným podobným zhŕda,
       myslí, že bolo by hlúpe pripraviť pre iných zisk.
       Nedá sa dojať ni plačom, ni nijakým osudom ľudským,
440  stále je zamračený, hrozby len vydáva z úst.
       Poslušnosť vymáha bitím a hrôzou napĺňa všetko,
       takýmto spôsobom tyran snaží sa upevniť trón.
       Krvou sa dostáva k trónu i drží ho, krvou tiež končí,
       každého tyrana čaká nakoniec neslávna smrť.
445  takíto tyrani často sa kryjú, keď pod rúškom moci
       napadnú správne činy, iný čo urobil muž.
       Na druhom mieste je anarchia, keď nevládne nikto,
       neslúcha nikto a rozkaz vyplniť nechce tiež nik.
       Každý si žije, jak jemu sa páči, jak vedú ho chúťky,
450  neplatí nijaký zákon, výnosy nemajú moc.
       Je to len kopa ľudí, len nomádi, šialená banda,
       kentauri, tuláci sú to, stádo, čo bez vodcu je.
       udí so zásluhami tam nečaká odmena žiadna,
       na podlých, na hnusné činy žiaden tam nečaká trest.
455  Nikto nespraví inému osoh, lež každý len sebe,
       čo však nemôže iný, nemôže užiť ni sám.
       Takéto stádo je jaskyňou zbojníkov, bitúnkom ľudí,
       kúpeľom Furií, sídlom, ktoré má v moci zlý duch.
       Bezuzdná anarchia nivočí najkrajšie ciele,
460  nijaká tyranis nie je pre ľudí toľkýmto zlom.
       Oproti zákonnej vláde stojí aj oligarchia,
       a aj demokracia, ktorá je podobný mor.
       Oligarchia je vtedy, keď celá obec je v službách
       najvyšších mužov a všetko robí len na osoh ich.
465  Demokracia je vtedy, keď všetko, čo verejným má byť,
       všetko to pre seba urve biedny a chudobný lúď
       o tom však Terpsichora hojnejšie rozpovie nižšie,
       v šiestej knihe, keď príde na túto bohyňu rad.
       Každá vláda si musí všímať tieto tiež veci,
470  ktoré sú pevnou jej fošnou, ktoré sú základom jej:
       remeselníci, občania a sluhovia rôzni,
       obrábatelia zeme, vojaci chrániaci vlasť,
       chudobní kláštorní sluhovia Krista a učitelia,
       Kristovo vojsko, čo s Kristom spája ho posvätný pakt,
475  manželstvá, zákony, tresty, vojenské veci a súdy,
       o toto všetko sťa otec vladár je povinný dbať.
       Remeselníci a sluhovia chystajú potrebné veci,
       vo vojsku celý národ pomoc a oporu má.
       Občania bránia ríšu, ho nechcú slobodu stratiť,
480  roľníci dávajú všetkým jedlo a bohatstva zdroj.
       Chudobní Kristovi ľudia a zhor, čo sa Kristovým volá,
       svojimi modlitbami zlepšujú spoločnú vec.
       Časť z nich sa venuje kultu a mravom učiacich mužov,
       sem príde učený občan, inakam príde zas kňaz.
485  Manželstvami sa zväčšuje rod a ovčinec Kristov,
       ktorý zemiam a Bohu rovnako osožný je.
       Zákonmi, trestom a zbraňou sa krotia bezprávni ľudia,
       na rovnováhe všetko snaží sa udržať súd.
       Mier živí rozum i ľudí, i mestá sa vzmáhajú v mieri,
490  vzmáha sa roľník i polia k rozkvetu privádza mier.

       Riekol som, čo je podstatou kráľovskej moci:
       teraz ti, čitateľ zbožný, poviem zas, aký má cieľ.
       O koľko umeniami štát vyniká nad iné štáty,
       o toľko viac má sily, lebo viac dobra je v ňom.
495 Čo je väčšie a nesmrteľnejšie než spravodlivosť ?
       Môže snáď niečo krajšie alebo svätejšie byť ?
       Spravodlivosť sťa hviezda sa jagá nebeským ohňom,
       nemôže sa jej rovnať červenej zornici lesk.
       Toto právo, či spravodlivosť, jak inak sa volá,
500  každá zákonná vláda za svoj si určuje cieľ.
       Ono je každému dobré a pekné a osožné všetkým,
       lebo celému štátu prináša verejný zisk.
       Lebo, ak učenci hovoria pravdu, len spravodlivosť
       prináša osoh a osoh nemôže z bezprávia vzísť.
505  Ako je vo vojne vodcovi vždy len víťazstvo cieľom,
       ako sa námorník snaží lodi dať žiadúci smer,
       ako aj lekár, keď lieči, vždy prihliada k chorobe zhubnej,
       úzkostlivo sa snaží odstrániť telesné zlo,
510  aby v krajine všetko dostalo priaznivý beh,
       stojí za to sa usilovať a starať sa o to,
       čo je sumou ich snahy, čo je ich najvyšší cieľ.
       Pretože úlohou vlády je starať sa o všetkých svojich
       údov, aj na tieto veci pôsobí mocne jej vplyv.
515 Po prvé nech sa stará odraziť s úsilím veľkým
       vlkov a Kristovej cirkvi umožniť rozvoj a rast.
       Žiakom nech chráni ich voľné a príjemné časy a zbory,
       nech vždy podporu dáva tým, čo sú ctiteľmi Múz.
       Kulty, čo vznikli v ľudských zmätených hlavách, nech ničí,
520  nech len to učenie hlása, ktoré bol schválil sám Boh.
       Nech je strážcom aj zákonov božích, aj zákonov svojich,
       aby si skrze ne mravy formoval poddaný ľud.
       Hlásaním týchto nech stane sa zástupcom večného otca,
       živým hlasom nech hlása to, čo je v zákonoch tých.
525  Súdmi nech vládne, nech zbraňou a trestami tresce a stíha
       odbojných ľudí a nech ich uvádza pod svoju moc.
       Nech je strážcom a živiteľom sladkého mieru,
       telo a majetok svojho stáda nech v ochrane má.
       Lúpežníkov nech hubí a nepriateľov nech z vlasti
530  vyháňa preč, nech znáša za svojich kdeakú strasť !
       Vzdelaná zem nech nezištne dodáva všetko, čo môže,
       roľníkom nech sa vzdáva príslušná chvála a česť.
       Nech ako pastier ovečky živí, nech nedrie aj kožu
       s vlnou, nech svoje stádo hladká a má si ho rád.
535  Daňami nadmernými nech netrápi sedliakov svojich, 
       koľkú určuje zákon, toľkú nech vyberá daň.
       Slávny Danielov strom svet takto korunou svojou
       kryje a pod sebou chová nesmierne početný dav.
       Takto sa tomuto ľudu dostáva blažený život,
540  takto sa udŕža právo, udŕža kázeň a mier.
       Otcov vystrieda potomstvo nové a na počet väčšie,
       skrz ktoré Kristus túži občanov do neba vziať.
       Cirkev sa vrúcne modlí k Bohu a teší sa z mieru,
       večný nebeský otec ovečiek stále má viac.
545  Ako však prácou a akým spôsobom kráľovstvo príde
       k tomuto cieľu, o tom dozvieš sa od inej z Múz.
       Lebo, ak učenci hovoria pravdu, len spravodlivosť
       prináša osoh a osoh nemôže z bezprávia vzísť.

Posledná aktualizácia: Aktualizované 28.10.2009 09:53  Tlačiť Hore

Subpage right banner